• Aby včielky nazbierali nektár na kilový pohár medu, musia navštíviť približne 4 milióny kvetov a pri tom preletieť vzdialenosť 180 tisíc km (asi tak polovica cesty na Mesiac). Jediná včielka za celý svoj život vyprodukuje kvapku medu zhruba o objeme 2-centovej mince.

• Konzumácia medu má na zdravie človeka preukázateľne pozitívne účinky. Podiel na tom má aj antibakteriálna bielkovina označená defenzín-1, ktorá je účinnejšia, než farmaceuticky vyrábané antibiotiká. Výskumy preukázali, že včelstvá schopné tvoriť veľa defenzínu boli imunologicky oveľa silnejšie ako tie, ktoré ho tvorili málo.

• Med je významným zdrojom antioxidantov: 1 pohár červeného vína = 2 šálky zeleného čaju = 7 pohárov pomarančového džúsu = 20 pohárov jablčného džúsu = 4 polievkové lyžice nesterilizovaného medu od včelára.

• Odborníci na výživu odporúčajú sa pri konzumácii medu zamerať predovšetkým na lokálne zdroje. Medy z iných svetadielov môžu obsahovať peľové alergény, s ktorými sa organizmus našinca ťažšie vysporiada.

• Cenné látky obsiahnuté v mede sú citlivé nielen na teplo, ale aj svetlo. Med je preto potrebné skladovať v suchých priestoroch, bez prístupu priameho slnečného žiarenia, pri teplote do 25 °C.

• Pri stekuťovaní medu vo vodnom kúpeli by teplota vody mala byť približne 40 °C, a nemala by prekročiť 45 °C. Je to teplota, ktorú pri ponorení prsta do vody ešte nevnímate ako bolesť a pri ktorej sa na dne nádoby začínajú tvoriť malé bublinky.

• Med je hygroskopický - pri nedokonalom uzatvorení obalov med prijíma z okolia nadmernú vlhkosť a s ňou aj rôzne pachy.

• Na trhu sa vyskytujú aj medy označované ako lesné a horské medy. Takéto označenie ale nezaručuje, že ide o med medovicový. Zvyčajne sú to zmesi medovicových a nektárových medov, teda tzv. zmiešané medy.

Med je prírodná sladká látka produkovaná včelou medonosnou (Apis mellifera) z nektáru rastlín, výlučkov živých častí rastlín alebo výlučkov hmyzu cicajúceho živé časti rastlín, ktorý včely zbierajú, pretvárajú a obohacujú vlastnými špecifickými látkami, ukladajú, zahusťujú, uskladňujú a ponechávajú v plástoch, aby vyzrel.
Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky – č. 41/2012 Z. z. – o mede

Med je nasýtený roztok sacharidov, ktorý včely pripravujú z nektáru kvetov alebo medovice – súhrnne označované vo včelárštine sladina:

• Nektár je sladká šťava vylučovaná nektáriami (samičími kvetmi) rastlín ako produkt fotosyntézy.

• Medovica je sladká šťava vylučovaná ako nevyužitý produkt metabolizmu niektorých zástupcov vošiek, červcov a mér živiacich sa šťavami z rastlinných pletív.

Sladinu (nektár alebo medovicu) nasáva včela pohybmi hltanových svalov cez cuciak a pažerák do medového vačku, ktorý môže počas jedného výletu z úľa poňať až 70 mg sladiny (priemerne sa napÍňana 20 – 40 mg). Po návrate odovzdáva lietavka (staršia včela robotnica prinášajúca potravu z vonkajšieho prostredia) obsah medového vačku mladým vnútroúľovým robotniciam (tzv. mladuškám). Tie ho ďalej spracúvajú, uskladnia a lietavka opäť vylieta na zber. Prinesená kvapka sladiny je zaradená do kolobehu potravy celého včelstva, včely ju niekoľkokrát prehltnú a znovu odovzdajú ďalším včelám. Pritom to procese prebiehajú fyzikálne zmeny (odparenie vody z pôvodných 30 až 95 % v sladine na 15 až 20 % vo vyzretom mede), ako i zmeny biochemické (pridávanie výlučkov hltanových žliaz, ktorých enzýmy štiepia zložitejšie sacharidy na jednoduché, glukózu a fruktózu). Zahustenou sladinou robotnice plnia bunky plástov až po okraj a po odparení dostatočného množstva vody vyzretý med viečkujú tenkými voskovými viečkami.

Podľa pôvodu teda rozoznávame medy kvetové (= nektárové), medovicové a prípadne ich zmesi, ktoré sa vo včelárštine označujú slovom lesné.

Kvetové medy

Najbežnejšie na trhu sú medy viacdruhové (polyflorálne), vo včelárštine nazývané kvetové. V obchodnej sieti sa možno stretnúť zvyčajne len s nimi.

Jednodruhové (monoflorálne) medy sú také, ktoré pochádzajú prevažne z jedného druhu rastliny, u nás najznámejšie druhy sú v tejto tabuľke.

V malých množstvách sa dajú na území Slovenskej republiky ešte vyprodukovať jednodruhové kvetové medy z ovocných stromov, ďatelinový, facéliový, gaštanový, horčicový, pohánkový, vrbovkový a javorový. Z ďalších bežných jednodruhových medov produkovaných na území EÚ možno spomenúť ešte vresový, levanduľový, púpavový, čistcový, borákový, komonicový, citrusový, brusnicový, avokádový, eukalyptový, rozmarínový, šalviový a tymianový med, na slovenskom trhu sa však vyskytujú obmedzene. Z medov dovezených z tretích krajín sa na trhu vyskytuje ešte novozélandský med manukový a zmiešané kvetové medy juhoamerického a ázijského pôvodu.

Medovicové medy

Medovicový med patrí k našim tradičným druhom včelieho medu na Slovensku. Je to jediný med živočíšneho pôvodu, pretože včelami zbieraná medovica je produktom červcov a vošiek. Tento druh medu je bohatý na minerály a vitamíny. Medovicový med včely zbierajú zväčša po odkvitnutí všetkých rastlín obsahujúcich peľ. Medzi azda najzaujímavejší medovicový med na Slovensku patrí jedľový medovicový med z oblasti pohoria Čergov, ktoré má mimoriadne priaznivé mikroklimatické podmienky pre prežívanie a rozmnožovanie medonosných vošiek. Tento med má výrazné antibakteriálne vlastnosti, a preto sa stal objektom štúdia vedeckých a klinických pracovníkov. Keďže zdrojom pre produkciu medovicového medu je medovica a nie nektár, tento med obsahuje len minimálnu koncentráciu peľových proteínov, ktoré predstavujú potencionálne alergény pre ľudské zdravie. Pri produkcii medovicového medu má medonosná voška nezastupiteľné miesto. V strednej Európe žije viac ako 800 druhov vošiek, z ktorých asi len 40 druhov má včelársky význam. Vprípade medovicového medu z oblasti pohoria Čergov sa na jeho produkcii podieľa medovnica jedľová (Cinara pectinatae). Predstavuje pomerne hojný druh, ale pre jej dokonalé kryptické sfarbenie uniká pozornosti, a preto je málo známy druh.

Medovicové medy majú vo všeobecnosti tmavohnedú farbu, stredne výraznú chuť a arómu, hustú konzistenciu súvisiacu s nižším obsahom vody. Kryštalizácia býva zvyčajne pomalá, niekedy sa usadzujú hrubé kryštály pri dne nádob, príp. sa vyskytujú aj medy s vyšším obsahom sacharidu melecitózy, ktoré skryštalizujú už v bunkách plástov. Z jednodruhových medovicových medov sa na území Slovenskej republiky bežne vyskytujú dva druhy z ihličnanov: 

• smrekový med – hnedočervený, po kryštalizácii sivo žltohnedý

• jedľový med – hnedozelený až čierny

Ďalšími zdrojmi medovice na Slovensku bývajú borovice, smrekovec opadavý, buk, lipy, topole, javory, vŕby, pri premnožení vošiek aj niektoré byliny.

Zloženie medu

Ľudia sa vo svojom nominalizme neustále pokúšajú vynášať statické vyhlásenia o dynamickom vesmíre. Vedci často a radi zabúdajú na to, že voda, ktorú kdesi pod mostom načreli a v kýbliku priniesli do laboratória, nie je rieka. Pri téme med je tento úkaz veľmi viditeľný.

Nenájdete ani dve vedecké tabuľky, medzi ktorými by aspoň približne korešpondovali množstevné alebo percentuálne podiely jednotlivých jeho zložiek. A tak je to aj správne. Nie je predsa jedno, z akej lokality, od akých včiel a z akého obdobia med pochádza, a už vôbec nie je jedno, ako sa s medom po jeho získaní zaobchádzalo!

Práve z týchto dôvodov nie je vedecky správne napísať vetu: „Med je toto a obsahuje toto a toto v takýchto množstvách.“ Vedecky správnejšie vyhlásenie je: „Vzorka medu, ktorú som mal dnes možnosť skúmať, mala takúto vlastnosť a jednou z možných príčin tohto javu je toto.“

Aj keď som tieto „vedecké“ informácie zhrnul podľa najlepšieho vedomia a svedomia, neočakávajte, že každý med obsahuje kompletnú abecedu (polovicu ale áno) vitamínov a iných prvkov. A ak to nie je rýdzi, čiže nespracovaný med, nemusíte od neho očakávať nič, okrem sladenia. Typicky – ak pochádza z reťazca, kam pricestoval neklimatizovaným kamiónom, a kde potom stál na celodenne osvetlenej polici nad číslicou 6 hrdo a kvapalne a svojou tekutosťou konkuroval vedľa stojacemu fritolu! 🤣

Cukry

Tabuľkové údaje o podiele jednotlivých cukrov v mede treba brať s rezervou – sú to (hlavne geograficky) veľmi variabilné hodnoty. Faktom ale zostáva, že cukry sú podielovo najviac zastúpenou (cez 80 %) a (bohužiaľ) aj najviac známou zložkou medu. Mnoho ľudí považuje med iba za tradičné sladidlo. Najväčšmi zastúpenými cukrami v mede sú jednoduché cukry tzv. monosacharidy: fruktóza (ovocný), glukóza (hroznový) a galaktóza (mliečny cukor). Niektoré zdroje uvádzajú, že cukry obsiahnuté v mede sa do organizmu vstrebávajú už na slizniciach, čím nezaťažujú tráviaci systém a poskytujú okamžitú energiu. Dá sa tomu ľahko uveriť, pretože glukóza je jedinou formou cukru, ktorá koluje v našich žilách ako energia pre bunky nášho tela.

Okrem monosacharidov obsahuje med oveľa menším dielom disacharaidy (maltózu, sacharózu) a ešte menej trisacharidov (melecitózu) a vyšších cukrov. (Existuje však aj melecitózový med vo včelárštine nazývaný cementový alebo betónový. Reálne je to medovicový med z porastov smrekovca opadavého.)

Bielkoviny čiže proteíny

Aby si mohli včielky vyrábať takú energetickú bombu, akou je med, štiepia cukry naznášané do úľa pomocou špeciálnych bielkovín – enzýmov.

Okrem enzýmov obohacujú včeličky med aj inými druhmi bielkovín a aminokyselín. Vďaka svojim bezmála zázračným vlastnostiam na popularite veľmi stúpa antibakteriálna bielkovina nazývaná defenzín-1, ktorá účinkuje aj na baktérie rezistentné na farmaceuticky vyrábané antibiotiká. Dospelé včielky túto bielkovinu tvoria vo svojich hypofaryngeálnych žľazách, pričom tak robia všetky vekové kategórie včeličiek, od mladušky po lietavku. Znovu platí, že miera produkcie defenzínu-1 u jednotlivých včelích rodín – a teda aj jeho obsah v jednotlivých medoch – sa značne líši. Dnes už je k dispozícii metóda, pomocou ktorej sa dá presne zmerať množstvo defenzínu-1, ako aj antibakteriálnu aktivitu skúmanej vzorky medu.

Nezabúdajme že to, že sa vedátorom podarilo objaviť defenzín-1 neznamená, že med neobsahuje viac druhov antibakteriálnych bielkovín s rôznymi vlastnosťami.

Ďalšie zložky

Rýdzi (= trhovou ekonomikou nezničený) med ešte obsahuje značnú časť z abecedy vitamínov (B1, B2, B3, B5, B6, B9, B12, C, D, A, P, K, E), minerálov (vápnik, železo, horčík, fosfor, draslík, sodík) a stopových prvkov (zinok, meď, kobalt, síra, jód, mangán).

Z ľudského hľadiska je med potravina. Civilizovaný vzťah ľudská bytosť <—> med teda rieši potravinárska norma tej-ktorej krajiny. Nesmieme zabúdať, že potravinárske normy sú štátne predpisy a štát sa k ľudskej bytosti nevzťahuje ako k človeku, ale ako k občanovi. Občan je ľudská bytosť udržujúca vzťah k štátu platením daní (okrem iných príkazov, zákazov a zdanlivých privilégií4). K tomu, aby mohol prispievať do daňového systému a nezaťažoval ho, si štát skrze potravinársku normu občana chráni. Preto sa norma vo svojej snahe zameriava na boj proti zdraviu škodlivým látkam a mikroorganizmom v potravinách. Z dôvodu tejto jednosmernej snahy neberie na vedomie fakt, že med od svojej podstaty nie je výrobok!!! Tým pádom ani nevidí danosti, ktorými je med od prírody vybavený. Ignoruje teda aj znehodnocovanie medu, pokiaľ sa nevykonáva pridávaním látok škodlivých, alebo pokiaľ sa pri falzifikácií jedovaté látky priamo netvoria.

Vo vyspelej protimonopolnej trhovej ekonomike si predsa každý „výrobca“ v rámci konkurencieschopnosti môže so „svojím výrobkom“ robiť čo chce a ošetrovať ho ako chce, pokiaľ tým neohrozuje zdravie občana, prípadne pokiaľ to nie je v rozpore s právnou reguláciou jeho štátu.

Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky – č. 41/2012 Z. z. – o mede tak, ako je napísaná, je k medu veľmi priateľská a vyslovene zakazuje všetky formy jeho znehodnocovania. Je to ale dvojsečná zbraň – pokiaľ sa pančovanie dokázať nedá, výrobca nie je nijako tlačený k tomu, aby na etikete deklaroval, ako bolo s medom narábané. Výňatok z §4 spomínanej vyhlášky:

• (3) Do medu uvádzaného na trh alebo do medu použitého vo výrobku určenom na ľudskú spotrebu sa nesmú pridávať žiadne látky vrátane potravinárskych prídavných látok okrem medu.

• (5) ... a nesmie mať teplom zničené alebo inaktivované enzýmy.

• (6) Špecifické stavebné prvky tvoriace med sa nesmú odstraňovať okrem prípadov, ak je to nevyhnutné v rámci odstraňovania cudzorodých anorganických a organických látok...

Odvlhčovanie (sušenie) medu

Za určitých podmienok, predovšetkým v prípade väčších včelích fariem, môže vytočený med obsahovať viac vody, ako je žiaduce, resp. ako stanovuje zákonná norma (18 %). Pri veľkej znáške včely niekedy nemajú čas med dostatočne zahustiť. Tu treba podotknúť, že včely – na rozdiel od technológií – zo sladiny nielen odparujú vodu, ale sladinu obohacujú enzýmami. Práve to robí med medom.

Potravinárska norma neprikazuje „výrobcovi“, aby na etikete medu predávaného v reťazcoch uvádzal, či bol med dodatočne sušený!

Zahustenie riedkeho medu je technologicky náročný proces. Ponechanie medu v otvorených nádobách predstavuje neefektívny spôsob vysušovania, ba naopak – môže skôr pohlcovať vzdušnú vlhkosť. Jedným z možných a účinných spôsobov vysušenia medu je jeho odvlhčovanie ešte v rámikoch, pred vytočením, pomocou špeciálneho zariadenia – odvlhčovača. Obsah vody v mede tak možno v priebehu niekoľkých dní zredukovať od 2 do 4 %, v závislosti od modelu. Teplota medu by pritom nemala (tak, ako by sa toľko vecí nemalo) presahovať hodnotu 35 °C. 

Vysoký obsah vody v mede je nie vždy spôsobený chybou (nedočkavosťou) včelára. Pri nepriazni počasia, vo vlhkom lete, príp. pri veľkých teplotných výkyvoch denných a nočných teplôt sa vodné pary z ovzdušia dostanú aj do medu. Plásty v úľoch bývajú učebnicovo zaviečkované, a napriek tomu je obsah vody neraz nad 18 %. Skutočný obsah vody zistíte len spoľahlivým meraním, napr. refraktometrom.

Med s podielom vody nad 20 % nevyhovuje slovenskej (max. 18 %) ani európskej (max. 20 %) norme. Nemožno ho uviesť na trh a po čase začne samovoľne kvasiť. Takýto med je najvhodnejšie hneď po vytočení použiť na výrobu medoviny, príp. ho predať ako pekárenský med.

Kryštalizácia – ľudovo cukornatenie

Kryštalizácia medu je prirodzená vlastnosť medu. Na rýchlosť kryštalizácie medu vplýva viac faktorov:

• botanický pôvod medu, čiže vzájomný pomer jednotlivých sacharidov. Najdôležitejším faktorom ovplyvňujúcim proces kryštalizácie je pomer glukózy a fruktózy. Glukóza kryštalizuje ľahko, fruktóza nekryštalizuje vôbec. Vyššiu tendenciu ku kryštalizácii teda majú medy s prevahou glukózy (repkový, horčicový, slnečnicový, špargľový a pod.), prípadne melecitózy (sporadicky niektoré medovicové medy). Menšiu medy s prevahou fruktózy – u nás predovšetkým agátový, ktorý nemusí kryštalizovať ani počas celej sezóny. V mede, kde je obsah fruktózy veľmi vysoký, obalí fruktóza kryštály iných cukrov, čím zastaví proces kryštalizácie. (Tento úkaz sa využíva aj pri štepení medu (miešaní viacerých druhov) a pri nepovolených spôsoboch ošetrovania medu, akým je pridávanie fruktózy.)

• podiel vody v mede. Ak je pomer vody a glukózy väčší ako 2:1, med bude kryštalizovať rýchlejšie. Ak je tento pomer menší ako 1,7:1, je veľká šanca, že med zostane dlho tekutý.

• obsah peľových zŕn. – Dažďové pralesy vďačia za svoje meno čiastočkám prachu a peľu, okolo ktorých sa vyzrážavajú dažďové kvapky. (Takto si prales od Prírody vypýta vlahu.) Podobne sa vyzrážavajú aj kryštály cukrov okolo zrniek peľu v mede.

• teplota, resp. mechanické namáhanie (miešanie) pri spracovaní medu

• druh včiel medonosných

• podmienky skladovania medu (prístup vzduchu kryštalizáciu urýchľuje, tma ju spomaľuje)

• kvasenie medu

Všetky medy z územia Slovenskej republiky (všeobecne strednej a severnej Európy) skôr či neskôr skryštalizujú. Môže za to vysoká koncentrácia cukrov (najmä glukózy). Výnimkou môžu byť len agátové a niektoré medovicové medy. Pri správnych podmienkach skladovania sa môže oddialiť aj kryštalizácia lipového a pohánkového medu.

Tepelné „ošetrenie“

Veľkovýroba medu by sa „nezaobišla“ bez skladovania vo veľkých nádobách. V nich stuhnutý med by sa ale nedal plniť do pohárov. Všetci vieme aj to, že tekutý med je atraktívnejší. Piktogramom pre med predsa nie je lyžica, ale vrúbkovaná habarka! Z týchto príčin je kryštalizácia medu pre veľkovýrobcov a pre včelárov, ktorí podľahli trhovej ekonomike, nežiaducim procesom a „musia“ med opäť stekutiť. Medzi najpoužívanejšie spôsoby stekuťovania skryštalizovaného medu je tepelné opracovanie. A tak ho predajcovia neváhajú zničiť, či už vedome lebo nevedomky, čiastočne alebo totálne.

Tragikomické na nezamýšľanom tepelnom znehodnotení medu je, že zabúdame na to, že každý „ošetrovaný“ med má svoj objem (od skleného pohára, cez plastové potravinárske vedro, až po skladovací nerezový sud). Ak potrebujeme dostať teplo5 o teplote 40 °C do stredu objemu medu, aká teplota musí byť na jeho okrajoch, ak stekutenie nemá trvať večnosť? Ak sa použije špeciálna ponorná špirála, akú maximálnu teplotu dosahuje povrch výhrevného telesa? Lenže použitie teploty len o 5 °C vyššej (= 45 °C!) vedie k degradácii bioaktívnych látok, bielkovín a enzýmov, k nárastu koncentrácie hydroxy-metyl-furfuralu (HMF – potencionálny karcinogén) a k celkovému znehodnoteniu medu, ktorý týmto nevratne stráca svoje liečebné účinky! Pri teplote len o ďalšie 3 °C vyššej sú stratené úplne a zákazník tak nedostáva včelí med, ale len krásne tekuté sladidlo, ktoré navyše ani ako pravý med nechutí, za ktoré už ale – paradoxne – neváha zaplatiť!

Ešte tragikomickejšia je snaha niektorých včelárov v dobrej viere med pasterizovať (nepíšem pastovať; o oboch sa dočítate nižšie). Pre mňa úsmevným je aj tvrdenie, že zahrievanie medu do 50 °C je jemné a nespôsobuje jeho degradáciu. A je to „vedecky dokázané“! 😏 Predsa ten, kto používa sedliacky alebo obyčajný zdravý rozum, si ľahko uvedomí, že:

1. kvety u nás pri teplote 50 °C nekvitnú. (Pomôžte mi porozmýšľať: pri teplote 45 °C dáke kvitnú? A pri 40?)

2. prirodzená teplota v úli je včielkami stabilizovaná na 32 – 36 °C a nikdy nevystúpi nad 38 °C – včelí plod by zahynul a plásty by sa zborili.

3. med, ktorý bol takto „jemne“ zahriaty, má viditeľne iné vlastnosti, než ten neošetrený. Je presa jasné, že substancia z deja vystupujúca nie je tá istá, ktorá do neho vstúpila!!! (Inými vlastnosťami tu nemám na mysli, že zredol, ale že zhustne až v budúcej inkarnácii kupujúceho! Pravý med hustne prakticky od jeho vybratia z úľa. Ak vytočený med zabudnete v piatok z medometu vypustiť, v pondelok ho von dostanete iba s námahou.)

Akých ďalších dôkazov a polemík je ešte potreba?

Prvou najvýraznejšou arómou pravého medu má byť ovocno-bielkovinová kyslosť. Ak ihneď po otvorení pohára privoniate k medu a majoritnou arómou je karamel a/alebo med zostáva dlhodobo v tekutom stave, bol s vysokou pravdepodobnosťou prehriaty, príp. bola použitá iná nepovolená metóda zabraňujúca jeho kryštalizácii. Spomeňme si na medy v reťazcoch: akú dobu asi precestovali v akých tepelných podmienkach, koľko trčia v skladoch a koľko vystavené na osvetlených regáloch a stále sú „krásne“ tekuté!!!

Potravinárska norma neprikazuje „výrobcovi“, aby na etikete medu predávaného v reťazcoch uvádzal, či bol med tepelne „ošetrený“ (= potencionálne znehodnotený)! Tepelné znehodnotenie medu sa odhaľuje percentom obsahu už spomínaného HMF. Nie som si ale istý, či med s už neaktívnymi enzýmami súčasne vykazuje nepovolenú hodnotu HMF (Legislatíva EU stanovuje maximálne povolené hodnoty HMF v mede 40 mg/kg, aby sa zaručila kvalita a čerstvosť produktu. Pre normu Slovenský med sú limity ešte prísnejšie: 20 mg/kg)...

Pasterizácia medu

Výskumný ústav včelařský píše (preklad z češtiny bez zvýraznenia citovaného textu): ... pasterizácia (podľa francúzskeho mikrobiológa Luisa Pasteura) je v potravinárstve rozšírený technologický postup, pri ktorom sa krátkym intenzívnym ohrevom zníži počet mikroorganizmov, hlavne tých patogénnych. Tento postup sa hlavne používa pri potravinách s vysokým obsahom vody. Pre med sa tento postup nehodí a bežne nepoužíva. V širšom resp. prenesenom slova zmysle sa pojem „pasterizácia medu“ objavuje v technológii spracovania medu v súvislosti s oddialením kryštalizácie. Nejde teda o zničenie baktérií, ale o roztavenie malých zárodočných kryštálov, ktoré časom rastú až med úplne stuhne. Používa sa teplota asi 63 °C po dobu 30 minút. (V iných zdrojoch sa uvádzajú aj odlišné hodnoty). Pri zahraničných cestách skúmame občas so záujmom regály v obchodoch a skutočne sa zmienky o pasterizácii na etiketách medov objavujú. Aj v tlači (napríklad prevzaté správy zo zahraničia) sa objavili aj články o „pasterizácii“ medu. A to v zmysle pre aj proti. Pri mede je pasterizácia úplne zbytočná, pretože dobrý med človeka škodlivými baktériami určite neohrozuje (ba od nich zbavuje – pozn. prekl.) a kryštalizácia tiež ničomu nevadí. Ak sa to niekde objavilo na etiketách medu, mohol to byť manéver, ako obrátiť zlú skutočnosť, že med bol pri spracovaní prehriaty, na dobrú správu, že to bolo akoby „v záujme spotrebiteľa“. Po kritike sa zase objavilo na etiketách „bez pasterizácie“, aby to bola opäť reklama, že med zahrievaný nebol (mimochodom výnimkou nie sú a aj iné úsmevné údaje na mede týkajúce sa nulového obsahu cholesterolu, tuku, soli a lepku). Kvalitný med, kde je dodržaný nízky obsah vody, nízky obsah HMF a vysoká aktivita enzýmov, žiadnu pasterizáciu nepotrebuje a nie je potrebné ani písať, že bola alebo nebola vykonaná... (koniec citátu)

Ak by to bolo zložité na pochopenie, tak Ústav píše, že pojmom pasterizácia sa pred zákazníkom zakrýva tepelné znehodnocovanie medu, a nadôvažok mu dáva pocit, že bolo pre neho urobené čosi viac. Čiže ide o falzifikáciu a atraktivizáciu v jednom!

V sekcii o apiterapii, v článku Liečenie medom, v kapitole pôsobenie medu pri hojení rán, sa dočítate ako komplexne si med vie poradiť s baktériami sám, a prečo nie je veľkodušne odkázaný na nejakú pasterizáciu. Z predchádzajúcich informácii zasa vyplýva, že pasterizačná teplota 60 – 75 °C vysoko presahuje hraničnú teplotu (48 °C) degradácie medu!

Mikrovlny a med

Iným spôsobom stekuťovania a zároveň takmer istého zničenia medu je použitie mikrovlnného žiarenia. Ide o podstatne rýchlejší proces (do 10 minút) stekuťovania ako pri tepelnom opracovaní (niekoľko hodín). Mikrovlnné žiarenie potravinársky priemysel bežne používa pri zohrievaní, rozmrazovaní alebo aj sterilizácii produktov. Pri použití mikrovlnného žiarenia dochádza k rýchlejšiemu nárastu tvorby HMF, než pri klasickom teplotnom opracovaní, v závislosti od podmienok spracovania (čas, teplota a intenzita žiarenia) a botanického pôvodu medu. Čím je intenzita žiarenia vyššia, resp. čas spracovania dlhší, tým sa zvyšuje aj teplota medu (80 – 100 °C), to vedie k strate biologických aktivít medu a z medu sa stáva len sladidlo.

Proces stekuťovania medu v mikrovlnke vedci všeobecne neodporúčajú. Hlavným problémom je regulácia výkonu a s ňou spojené riziko prekročenia bezpečných teplôt. Ak med nemiešate každých 15 – 30 sekúnd, prehreje sa. Pri 37 °C med výrazne mení chuť, pri 48 °C je mŕtva väčšina cenných enzýmov. Šetrnejší proces programu rozmrazovania je tiež nepraktický pre jeho prácnosť (časté miešanie) a zdĺhavosť.

Zbavovanie medu nežiadúcich prvkov – filtrácia

Med sa po vytočení filtruje cez sito, aby sa zbavil zvyškov voskových viečok, či prípadných úlomkov ostatného materiálu úľa. Často sa ale zvykne prefiltrovať cez veľmi husté sito nazývané uhelónové. Je to sito o veľkosti oka 400 μm (mikrometrov). Takouto filtráciou sa med zbavuje mikročastíc (hlavne peľových a bielkovinových zrazenín), okolo ktorých by sa bez tohto zásahu začali utvárať tie nechcené kryštály. Nezabúdajme ale, že práve tieto mikročastice dodávajú medu jeho liečebné a výživové vlastnosti a de facto robia med medom.

Inou formou nechcených zložiek v mede, je nevábne vyzerajúci vyzrážaný bielkovinový povlak na hladine medov skladovaných vo väčších nádobách (potravinárske vedrá a sudy). Takýto povlak sa zvyčajne odstraňuje mechanicky. Buď zbieraním lyžicou, špachtľou a podobne, alebo modernejším trikom – položením lepkavej potravinárskej fólie na hladinu a jej následným odstránením. Znova sa jedná o ochudobňovanie medu o jeho antibakteriálne a výživné vlastnosti.

Potravinárska norma síce prikazuje „výrobcovi“, aby na etikete medu predávaného v reťazcoch uvádzal, či bol med filtrovaný (= ochudobnený), no v predajniach včelárskych potrieb sa bežne predávajú uhelónové sitá...

Pastovanie – tuning medu

Väčšina kvetových medov po vytočení rýchlo skryštalizuje. Osobitne repkový, v ktorom je vysoký obsah glukózy (pomer glukózy ku fruktóze 100:112) spôsobujúcej rýchlu kryštalizáciu medu „na kameň“. Ďalšie druhy kvetových medov zasa kvôli vysokému obsahu fruktózy získajú hrubú kryštalickú štruktúru. 

Obidve formy kryštalizácie medu sú pre neinformovaných slovenských zákazníkov neatraktívne. Pred predajom ich firmy a včelári klaňajúci sa božstvu Trhovej ekonomiky „musia“ stekuťovať, čo sa nezaobíde bez čiastočnej, či úplnej straty kvality týchto medov.

Východiskom je jednoduchá fyzikálna úprava medov – pastovanie. Je to vlastne riadená kryštalizácia, po ktorej zostane med krémový, s jemnou roztierateľnou konzistenciou. Krémový (pastový) med obsahuje veľké množstvo malých kryštálov, ktoré bránia vzniku veľkých kryštálov. Med po takejto úprave, aj počas niekoľko mesačného skladovania, zostane prakticky bez zmeny konzistencie a je kedykoľvek použiteľný ako veľmi praktická nátierka. Nerozteká sa a nekvapká.

Pastový med vzniká fyzikálnym postupom – občasným zamiešaním medu s práve sa rozbiehajúcim procesom kryštalizácie, často ovplyvneným tzv. štepením, kedy sa do aktuálne upravovaného medu mieša iný med s obľúbenými vlastnosťami. Proces pastovania je šetrný a v mede nedochádza k nijakej degradácii chuťových vlastností. Kúpou takéhoto medu získate takmer úplne plnohodnotný med. Píšem takmer, a to z troch dôvodov:

1. Spomínané štepenie je chtiac-nechtiac miešanie rôznych medov s rôznymi chemickými, fyzikálnymi, mikrobiologickými a chuťovými vlastnosťami. Štepenie ale nie je podmienkou pre pastovanie!

2. Každé miešanie akejkoľvek tekutiny vedie k jej vystavovaniu vzdušnému kyslíku. Neviem o tom, že by sa fenoménu oxidácie (fermentácie) medu vedci venovali. Možno to ani nie je potrebné, a možno sú len všetci spokojní s tým, že ide o nasýtený roztok cukrov, ktorý je osmoticky pred fermentáciou chránený. Med ale obsahuje aj iné dôležité látky. Sú aj tie chránené pred fermentáciou a pred mechanickým trením kryštálov počas miešania?

3. Ak si urobíte tuning na fungl novom aute, strácate u výrobcu záruku. Ak nie na celé, tak aspoň na jeho dotknutú časť. Skutoční výrobcovia medu – včielky – by vám záruku na pastový med určite neuznali. Pastovanie je totiž akýsi tuning medu. Ani prívlastkom kóšer – ktorý pôvodne poukazuje na náboženskú čistou jedla a prenesene na čistotu potravín bez „zlepšovadiel“ – by sa pastový med označiť nedal, ani keby bol neprefiltrovaný a bez štepenia.
   Ak by starovekí Semiti tušili, že s takým božím darom, akým je med, sa v budúcnosti po jeho získaní bude dať ešte niečo vyvádzať (zahrievanie, pančovanie, ...), určite by pojem kóšer med zaviedli.

Pastový med nemá nič spoločné s práškovým cukrom! Aj keď pastový med vzhľadovo pripomína cukrárenský výrobok fondán, oba produkty nemajú nič spoločné a v nijakom prípade nejde o pokus falšovania medu nahradením časti objemu medu inou prímesou. Mätúcimi sú aj označenia honey fondant či candied honey vžité v anglosaských krajinách.

Skladovanie medu

Náhodné objavy medu pri archeologických výskumoch ukázali, že dobre uzavretý med si aj po tisícročiach zachováva mnohé zo svojich vlastností. Preto dvoj-trojročné skladovanie medu včelárom nie je nijakou kvalitatívnou katastrofou, pravdaže – podmienkou je dostatok vhodných skladovacích priestorov a vhodných nádob na med.

Najvhodnejšie sú sklenené nádoby, historicky hlinené nádoby, brezové sudy natreté slnečnicovým olejom alebo voskom. V kovových nádobách začína oxidácia rýchlo a v plastových dochádza k polymerizácii. Najnebezpečnejšie sú nádoby vyrobené z hliníka a medi, keďže pri interakcii s nimi vznikajú v mede toxické zlúčeniny. (Niektorí včelári dokonca neodporúčajú používať ani kovové lyžice.)

V chlade sa med stáva ľahším, tvrdším a stráca časť vitamínov. Pri kontakte so vzduchom sa urýchľuje aj kryštalizácia. To síce neovplyvňuje prospešné vlastnosti, ale môže to pokaziť chuť. V tme sa kryštalizácia spomaľuje. Med zostáva dlhšie v pôvodnom tekutom stave, zachováva si príjemnú textúru, chuť a vôňu. Cenné látky obsiahnuté v mede sú citlivé nielen na teplo, ale aj svetlo. Okrem toho je med hygroskopický. To znamená, že pri nedokonalom uzatvorení obalov prijíma z okolia nadmernú vlhkosť a s ňou aj rôzne pachy a môže to viesť až k fermentácii. Do medu by sa v žiadnom prípade nemala dostať voda (alebo čaj), pretože by mohol začať kvasiť. Namiesto prírodného lieku by ste získali nejedlú hmotu s octovou vôňou a horko-kyslou chuťou.

Z týchto dôvodov je ideálne skladovať med v uzatvorených sklenených nádobách uskladnených v suchých priestoroch, bez prístupu priameho slnečného a všeobecne UV žiarenia, pri teplote 16 – 25 °C. 

Po otvorení má pohár medu z obchodu odporúčanú trvanlivosť 12 mesiacov. V uzavretých nádobách je možné med skladovať až 2 roky. Po dátume exspirácie sa koncentrácia sacharózy zvyšuje.

Zmrazovanie medu

Uchovanie medu v zmrazenom stave predstavuje jednu z možností na jeho dlhodobé skladovanie. Tento spôsob skladovania nie je veľmi rozšírený v našich zemepisných šírkach aj keď ide o bezpečnú a vhodnú formu skladovania. Zmrazovanie medu nezabráni úplne procesu kryštalizácie, ale ju podstatne časovo predĺži. Tento spôsob skladovania údajne nemá negatívny vplyv na biologické vlastnosti medu a po rozmrazení si zachováva arómu čerstvo vytočeného medu. Keďže med má nízky obsah vody, pri zmrazovaní nedochádza k zväčšeniu objemu v pohári, preto sa nemusíme obávať prasknutiu pohára. Med by sa mal okamžite po vytočení a vyčírení plniť do sklenených pohárov a zamraziť v mrazničke (-15 °C). Opakovaný proces zmrazovania a rozmrazovania medu údajne nemá negatívny vplyv na jeho kvalitu, aj keď to nie je odporúčaný postup. Tento spôsob uskladnenia je vhodný predovšetkým pre včelárov s nízkym počtom včelstiev (do 20 rodín), a to najmä z priestorových dôvodov. Nevyhnutnou investíciou je kúpa truhlicovej mrazničky, kde bude med uskladnený. Takto môže byť med uskladnený niekoľko rokov. Pri rozmrazovaní sa nesmie používať mikrovlnná rúra, pretože v pohári môže dôjsť k výraznému lokálnemu prehriatiu, a tým k zničeniu biologicky aktívnych látok v mede.

Sterilizácia medu

Pokiaľ je včelstvo zdravé a kondične primerane silné, skutočnosť, že z neho vytočíte akokoľvek narušený med, je veľmi nepravdepodobná. Med je však prírodný produkt, takže môže obsahovať baktérie, kvasinky prípadne huby. Množstvo týchto mikroorganizmov v mede závisí vo veľkej miere od hygienických podmienok pri vytáčaní medu a jeho následnom uskladnení.

Ak sa ale má med používať v liečbe rán a popálenín v zdravotníckom zariadení, musí prejsť procesom sterilizácie. Sterilizáciou rozumieme proces, keď sa med zbaví všetkých živých zárodkov. Najpoužívanejšou metódou sterilizácie medu je sterilizácia pomocou ionizujúceho žiarenia. Ide o pomerne šetrný proces, pri ktorom nedochádza k zahriatiu medu ani k ovplyvneniu biologických vlastnosti medu. Tento proces má však aj svoje nevýhody. Dochádza pri ňom k speneniu vzorky a trvá určitý čas pokým sterilný med získa pôvodnú konzistenciu. Ďalšou menej používanou metódou sterilizácie je sterilizácia medu ozónom. V tomto prípade sa vzorka medu zahrieva na teplotu do 40 °C, aby bola dostatočne tekutá pre kontakt s ozónovým vzduchom z generátora. Ani tento proces nepredstavuje riziko straty biologických účinkov medu po sterilizácii. Med po sterilizácii v plastových kontajneroch alebo plastových / hliníkových tubách si zachováva sterilitu minimálne dva roky.

>> O liečivých účinkoch medu a ako to funguje sa dočítate v sekcii Apiterapia.

Všetci vieme, že med sa dáva do čaju, medovníkov a niekedy je vynikajúci ako zložka marinády na mäso či šalátového dresingu.

Pre zdravý organizmus neexistujú žiadne obmedzenia pre konzumáciu medu, okrem priberania a dookola opakovaného prehrievania. Nie je v tom ale žiadna veda. Ak používam rýdzi – netekutý med od včelára, tak si jednoducho ten čaj, alebo kávu osladím až keď si ňou neoparím ústa. I tak by som ju predtým nepil! Ak používam tekutý med z obchodu, tak je to jedno – než sa čaj alebo káva vylúhuje, teplota nápoja je už aj tak zhodná s teplotou, na ktorú bol „med“ už „preškolený“.

V čistej forme nie je vhodné zjesť/vypiť viac ako 100 g medu naraz. Nadmerná konzumácia včelej sladkosti môže viesť k priberaniu, pretože med je príliš kalorický. Jeho glykemický index (ukazovateľ rýchlosti tvorby a vstrebávania glukózy do krvi) je v rozmedzí 48 – 68 jednotiek. Vďaka medovým monosacharidom dosahuje energetická hodnota 329 kcal/100 g. Nielen ľuďom s nestabilnou hladinou glukózy v krvi a poruchami tráviaceho traktu sa odporúča:

• Vyhnúť sa konzumácii medu pred spaním a nalačno. Keď človek spí, glukóza sa nespotrebuje ale skôr hromadí, takže hladina cukru v krvi stúpa.

• Koncentrovaný hustý med, konzumovaný nalačno, dráždi sliznicu tráviaceho traktu – podobne ako ulcerogénny (vredotvorný) účinok liekov, ktoré obsahujú prevažne kyseliny (napríklad Aspirín). Na prázdny žalúdok je lepšie piť medovú vodu pripravenú v množstve 1 p.l./200 ml vody.

• Med vždy konzumujte v kombinácii s iným jedlom. Vo svojej čistej forme sa glukóza absorbuje do krvného obehu cez črevné steny okamžite. V kombinácii s iným jedlom sa vyhnete skokovému zvýšeniu v hladiny cukru v krvi.

• Nie je vhodné miešať med s orechmi, otrubami, ovocím a bobuľami! Tieto produkty telo absorbuje rôznymi rýchlosťami. Lepšie je ich papať samostatne.

• Aj zubní lekári odporúčajú byť s medom opatrní, pretože akékoľvek sladkosti sú pre zdravie zubov škodlivé. Kariogénne (kazotvorné) baktérie sa množia vďaka sacharidom. Premieňajú cukry na organické kyseliny, ktorých nadbytok v ústnej dutine vedie k demineralizácii zubnej skloviny a tvorbe kazových dutín. Na druhej strane, jednoduché cukry obsiahnuté v mede sa rozpúšťajú odbúravajú oveľa rýchlejšie, než sladkosti vyrobené zo sacharózy.

Tehotenstvo

V perinatálnom období malé množstvo včelieho medu neuškodí. Užitočné zložky v kompozícii dokonca pomôžu zlepšiť vaše zdravie:

• enzýmy (kataláza, invertáza, diastáza) aktivujú metabolizmus;

• éterické oleje zlepšujú syntézu hormónov, posilňujú nervový systém;

• prírodná kyselina askorbová zlepšuje imunitu;

• voľné aminokyseliny (treonín, fenylalanín, lyzín, metionín atď.) podporujú tvorbu bielkovín – stavebného materiálu pre bunky tela;

• vitamín B9 dopĺňa prípravky kyseliny listovej, ktoré sú predpisované počas tehotenstva;

• vápnik a fluór posilňujú kostné tkanivo.

Počas obdobia laktácie je lepšie zdržať sa maškrtenia medu. Môže zmeniť chuť mlieka alebo spôsobiť alergickú vyrážku u dieťaťa.

Od akého veku sa môže podávať deťom?

Pamätajme si biblickú vetu o krajine oplývajúcej mliekom a medom. Od narodenia po starobu by sa mal podiel mlieka a medu v strave človeka lineárne meniť. Dojčatá žiadny med – starci žiadne mlieko.

Ako sme úž spomínali vyššie, med je lepšie konzumovať v zriedenej forme nápoja. Denná potreba pre dospelého človeka je 100 – 150 g. Pre deti do 14 rokov stačí 30 – 50 g denne (jedna alebo dve polievkové lyžice). Ak dieťa nemá sennú nádchu alebo iné alergické reakcie, pediatri povoľujú zavedenie medu do stravy od 2 – 3 rokov. Denná norma je približne 20 – 30 g. Od 5 do 6 rokov sa deťom môžu podávať pastilky a kvapky proti kašľu s medom.

V akých prípadoch sa med neodporúča?

Závažnými kontraindikáciami liečby medom sú subkompenzované a dekompenzované štádiá diabetes mellitus a alergické reakcie na včelie produkty. Alergie sú zvyčajne spôsobené peľom rastlín spracovaným včelami. Neriedený med v surovej forme sa neodporúča pacientom s funkčnými poruchami a chronickými ochoreniami:

• tráviaceho traktu: vredy, pankreatitída, cholecystopankreatitída, gastritída;

• endokrinného systému: metabolický syndróm, prediabetes, obezita;

• hepatobiliárneho systému: cirhóza, cholestáza;

• dýchacích orgánov: bronchiálna astma, bronchitída s astmatickou zložkou, senná nádcha.

Botulotoxín a med

Internetom kolujú oficiálne varovné správy podobné tejto: Nepasterizovaná medová hmota je surový produkt živočíšneho pôvodu a môže teda obsahovať baktérie Clostridium botulinum, ktoré produkujú nebezpečný botulotoxín spôsobujúci botulizmus, a teda môže vraj byť nebezpečná pre malé deti a starších ľudí s podlomeným zdravím. (Ďalej len táto správa.)

Prehľadal som „celý internet“, aby som našiel mediálnu správu (noviny, facebook, youtube atď.), ktorá by hovorila o konkrétnom prípade otravy botulotoxínom obsiahnutom v mede kdekoľvek na svete. Žiadnu mediálnu správu som nenašiel. Jediná mnou objavená správa je vedecká a je o prípade otravy dojčaťa botulotoxínom z medu. Pochádza z National Library of Medicine z roku 2012 a nie je v nej ani uvedená krajina, kde sa prípad vyskytol. Medzi riadkami sa dá vyčítať, že sa udial v Ázii, kde zvyknú podávať deťom med proti aftom. Z referencií uvedených naspodku tohto vedeckého článku sa dá zároveň dočítať, že riziko botulizmu u dojčiat je niekoľkokrát vyššie z kontaminácie pôdou (prachom).

To ľudská myseľ sa kontaminuje ľahšie správami, akou je táto. Od publikácie spomenutého vedeckého článku ubehlo už viac než 10 rokov. Na Zemi je zhruba 8 miliárd ľudí. Ak nebudem rátať roky predtým, tak 10 × 8 mld. = 80 mld. To znamená, že pravdepodobnosť otravy botulotoxínom obsiahnutom v mede je minimálne 1 : 80 000 000 000!!!

Rýdzi včelí med živé baktérie Clostridium botulinum neobsahuje! (Ani žiadne iné.)

1. Z použitého slovného spojenia surový produkt živočíšneho pôvodu je jasné, že páchateľ tejto varovnej správy má všeobecné vzdelanie v oblasti potravinárstva, no o mede nemá ani šajnu, pretože pri mede platí, že práve surový med je najviac antibakteriálny,

2. z toho, že v USA „milujú“ pasterizáciu až tak, že zatýkajú farmárov, ktorí predali nepasterizované mlieko,

3. z toho, že rýdzi med je multifaktoriálne antibakteriálna látka a je nemožné, aby mohla v mede akákoľvek baktéria prežiť, nieto sa množiť,

4. z toho, že v ktoromkoľvek civilizovanom demokratickom štáte by správa o otrave dojčaťa po požití medu zahltila všetky médiá, no nenájdete ani jednu konkrétnu správu (ani Gemini nenašlo, zato však našlo hromadu nepodložených štatistických čísel).

5. z toho, že keď som vymenovanými argumentami zatlačil na Gemini, toto mi vypísalo, že sa so mnou na túto tému nebude viac baviť a vraj poďme sa baviť o niečom inom (= cenzúra)

6. a z kolujúceho charakteru tejto správy,

si dovoľujem vyhlásiť, že varovanie o botulotoxíne v mede je iba pre istotu (v horšom prípade zámerne) kolujúci oficiálny hoax! Správa s oveľa vyšším percentom pravdepodobnosti nebezpečia pre deti a „starších ľudí s podlomeným zdravím“ by bola správa o ich účasti na cestnej premávke...

Ako sme už písali vyššie, toto ale neznamená, že deti do 2 rokov by mali med papať! Dôvod, prečo sa tomuto hoaxu toľko venujem je ten, že neznášam, keď propaganda robí z inteligentných ľudí idiotov a na dôvažok, ak sa k tomu snaží použiť posvätný med od svätých Včiel!!! Ak bolo prioritou tohto altruizmu varovať pred podávaním medu dojčatám, mal si tento neznámy filantrop zvoliť iný spôsob, akým by si to americké mamičky boli schopné zapamätať!

Med patrí k najčastejšie falšovaným potravinám. Objem „výrobku“ možno zväčšiť prídavkom lacnejších roztokov sacharidov alebo sirupov, prikrmovaním včiel takýmito roztokmi alebo kryštálovým cukrom, prípadne prípravou umelých medov.

Falšovanie na strane včelára môže prebiehať nepovoleným prikrmovaním včiel tuhým cukrom alebo sirupmi počas znáškového obdobia (na jar a v lete).

Väčšina falzifikátov ale vzniká pri spracovaní a plnení medu v špecializovaných a distribútorských firmách. No aj včelársky samopredajcovia často skloňujú pojem konkurencia, a tak neváhajú med „vylepšiť“.

Tomuto všetkému u nás hovoríme, že med zničila pani menom Trhová ekonomika. Túto paniu nezaujíma, čo si občan pchá do seba, na seba, ani okolo seba. Zaujíma ju len, za akých podmienok sa to dá čo najlepšie predať... 😕

• Podozrivo riedky a dlhodobo tekutý med:

Ak to nie je prirodzená vlastnosť jednodruhového medu s vyšším obsahom fruktózy (napr. agátového), tak sa takýto med pripravuje prehriatím (skryštalizovaného) medu, prípadne jeho prefiltrovaním cez husté sito, čím sa zbaví peľu a pevných častíc, okolo ktorých by sa mohla vytvárať báza kryštálov. Takýmito spôsobmi sa med znehodnocuje! Robí sa to vďaka zákazníckej neinformovanosti a kvôli spotrebiteľskej rozmaznanosti, lebo tekutý med je atraktívnejší. Keďže kryštály medu sa podobajú kryštálom repného cukru, ľudovo sa hovorí procesu kryštalizácie cukornatenie. Dôležité pri tom je, že tuhnutím – kryštalizovaním medu sa jeho výživové a liečebné vlastnosti nemenia a že scukornatenie je vlastne je jednou zo známok pravosti.

• Cukrový med:

„Med“ pochádzajúci z dokrmovania včiel cukrovým roztokom v čase znášky, alebo vytočením zimných cukrových zásob.

• Fruktózový med:

Pridaním fruktózy „med“ vydrží dlhšie tekutý. (Podobný efekt má aj tzv. štepenie medu (využitie napr. pri pastovaní), čiže miešanie pomaly tuhnúceho medu do medu tuhnúceho rýchlejšie.)

• Riedený med:

Norma pripúšťa 19 % vody v mede. Ak má med nižší obsah vody, niektorí pobehaji dobehnú normu pridaním vody do medu, aby ho bolo viac. Med s vodou však môže kvasiť.

• Zafarbený med:

Tmavý medovicový med je drahší, a tak sa do lacnejšieho kvetového medu pridáva karamel či iné farbivá. Potom sa označí prívlastkom „lesný“,  aby bol podvod právne v poriadku.