Včelí jed je cytotoxická a hemotoxická bezfarebná kvapalina charakteristickej vône a kyslej chuti produkovaná jedotvornou žľazou včelích robotníc a matky. Včelie robotnice brániace včelstvo pred votrelcom pomocou žihadiel s háčikom vpravujú do tela nepriateľa jed, čím votrelcov usmrtia, paralyzujú či aspoň odháňajú v závislosti od veľkosti a odolnosti nepriateľského organizmu. V pokožke cicavcov sa háčik žihadla zachytí a nejde vytiahnuť, čím sa predlžuje doba intoxikácie a zvyšuje dávka včelieho jedu. V súboji s lúpežiacim hmyzom (aj inými včelami) môže včela bez ťažkostí svoje žihadlo opäť vytiahnuť a mnohonásobne použiť. Včelia matka ho používa len pri súboji s inou matkou. Trúdy žihadlo nemajú – zavadzalo by ich pohlavnému orgánu.
Včelí jed je výborný proti reume. Vyrábajú sa z neho rôzne liečivá hlavne na autoimunitné ťažkosti.
Pre svoje všestranné pôsobenie sa včelí jed veľmi efektívne využíva pri liečbe ischemickej choroby srdca, arteriálnej hypertenzie, arytmie, v akútnom období a pri rehabilitácii po infarkte myokardu. Môže byť tiež veľmi užitočný v prípadoch arteriálnej hypotenzie, vo fáze zotavenia myokarditídy a perikarditídy. Vo všetkých týchto prípadoch včelí jed zmierňuje bolesť v oblasti srdca, znižuje záchvaty angíny pectoris, obnovuje rytmus, normalizuje krvný tlak, zlepšuje metabolické procesy v myokarde a je jedinečným kardioprotektorom. Pozor, tieto informácie nie sú potvrdené západnou vedou! (viac o tom v článku o apiterapii)
Pre zdravého (nealergického) dospelého človeka predstavuje smrteľné riziko bodnutia (index LD50) asi 700 žihadiel. Pre malé dieťa to môže byť už 90 žihadiel.
(Uvedené percentá sa týkajú sušiny)
Biogénne amíny
histamín (pôsobí proti zrážanlivosti krvi)
dopamín
noradrenalín
Peptidy a polypeptidy
melitín (50 %) – poškodzuje červené aj biele krvinky ale pôsobí protizápalovo, znižuje krvný tlak, má vazodilatačný a antiaterosklerotický účinok a znižuje hladinu cholesterolu v krvi
apamín (3 %) zásaditý peptid – silne pôsobiaci na nervovú sústavu, pôsobí protizápalovo
MCD peptid – narúša činnosť bunkových membrán
adolapin – protizápalové analgetikum, pôsobí ako endorfíny na všetky analgetické systémy tela.
tertiapín – spôsobuje bolesť a príznaky zápalu v okolí bodnutia
peptid 401 – spôsobuje degranuláciu mastocytov
kardiopeptid – má antiarytmický účinok podobný účinkom B-blokátorov (bisoprolol, metoprolol).
sekapín
prokamín
Enzýmy
fosfolipáza A aj B (14 %) – spôsobuje hemolýzu (môže pôsobiť zápalovo aj protizápalovo v závislosti od koncentrácie)
hyaluronidáza (2 %) – rozširuje cievy, zvyšuje ich priepustnosť a uľahčuje šírenie jedu
Ako všetko vo včelom svete, aj včelí jed je dokonalým koktejlom látok pôsobiacim synergicky: na nervovú sústavu, znižovanie krvného tlaku, rozklad červených krviniek. U citlivých osôb môže spôsobiť horúčkovitý stav alebo anafylaktický šok.
Téma včelieho bodnutia je moja obľúbená vzhľadom k spochybňovaniu evolučnej teórie, z ktorej sú všetci biológovia úplne unesení a všetky svoje poznatky a objavy odvíjajú od nej. Ak totiž hmyziemu jedincovi zmutuje zadok a omylom mu na ňom vyrastie duté žihadlo tenšie než vlas, je to vec pre budúcu generáciu nepotrebná. Ak sa ale náhodou objaví jedová zľaza, bez žihadla a bodacieho reflexu, taktiež nemá zmysel, a teda je rovnako nepotrebná. Ak teda nastane náhoda, že mutácia hmyzieho zadku bude obsahovať aj žľazu aj žihadlo aj bodací reflex, odkiaľ sa vezme tak dokonalý koktelj látok s dokonalým účinkom. Zrejme včely a osy po bodnutí svojho nepriateľa doleteli s dotazníkom, kde sa respondenta pýtajú na jeho dojmy z pobodania, aby vedeli, v čom sa ešte môžu zlepšiť – ak im teda neušiel...Včelí jed sa získava pomocou elektrických lapačov. Jednoducho sa nainštalujú k letáču – vstupu do úľa. Včielka, ktorá práve nalietala kilometre po chotári, vracajúca sa domov, prechádza do úľa cez lapač, dostane elktrický impulz, reflektívne bodne a vypustí trochu jedu. Lapače sú našťastie konštruované tak, že žihadlo nezostáva zapichnuté a včielka si ho môže vytiahnuť.