Pôvod

Amfidiploid (allopolyploid) je jedinec, ktorého genetická informácia je zložená z dvoch (viacerých) sád chromozómov jedného rodiča a dvoch sád chromozómov druhého rodiča.

Kapusta repková (Brassica napus) vznikla krížením kapusty obyčajnej (Brassica oleracea) a kapusty poľnej olejnatej (Brassica rapa subsp. oleifera). Tá, o ktorej ideme písať – kapusta repková pravá (Brassica napus subsp. napus) – je jedným z jej poddruhov. A aby tej latiny náhodou nebolo málo, repka sa pestuje v dvoch formách:

• ozimná (Brassica napus subsp. napus f. napus)

• jarná (Brassica napus subsp. napus f. annua)

pričom v našich podmienkach sa pestuje najmä ozimná forma.

Výskyt a rozmnožovanie

Človek by ani nepovedal, ale repka je stará kultúrna plodina, ktorá je v strednej Európe je známa už od 13. storočia. Pestuje sa hojne v mnohých kultivaroch v miernom pásme oboch pologulí, menej často aj v subtrópoch. 

Repka olejná patrí na Slovensku k tradičným plodinám. V roku 2023 sa pestovala na 148 500 ha. Najväčšie plochy sú tu v Nitrianskom kraji (r. 2023: 53 000 ha), kde sa pestuje asi tretina slovenskej výmery. Najmenej jej poľnohospodári pestujú v Žilinskom kraji (r. 2023: 3 700 ha). U nás v posledných rokoch jej produkcia stúpa, najmä v dôsledku spracovania na tzv. biopalivá.

Je pestovaná ako ozimná aj jarná plodina od nížin až do podhorí, najmä v teplejších oblastiach. Najviac jej vyhovujú hlboké hlinité pôdy s dostatkom humusu, na ľahkých piesočnatých pôdach neprospieva. Splaňuje na svetlých ruderálnych stanovištiach s dostatkom dusíka v substráte – najmä pri okrajoch polí, pozdĺž komunikácií, na násypoch, staniciach, rumoviskách, v areáloch tovární a prístavov. Kvitne najčastejšie od druhej polovice apríla do konca mája, jednotlivé rastliny môžu kvitnúť až do októbra.

Popis

Jednoročné alebo ozimné, šedozelené, srienisté byliny (50 – 200) cm vysoké. Hlavný koreň je mohutný, mierne hrubý, drevnatý. Lodyhy rozvetvené, lysé. Prízemná ružice listov chýba. Dolné lodyžné listy stopkaté, lýrovito perovito strihané, spočiatku chlpaté, neskôr lysé; horné a stredné lodyžné listy so srdcovitou až objímavou bázou, vajcovité až čiarkovito kopijovité, celokrajné, vykrajované alebo zubaté. Kvety v riedkom strapci, rozvité kvety nižšie ako puky; kališné lístky úzko eliptické až kopijovité, 6 – 8 mm dlhé, vzpriamene rozostavené; korunné lístky 9 – 15 mm dlhé, náhle zúžené do nechtu o málo kratšieho než čepeľ, sírovo žltej farby. Šešule odstávajúce od vretena plodenstva o 45 ° a viac, (40 – 67) mm dlhé, 2,5 – 4,5 mm široké, valcovité alebo mierne sploštené, lysé; chocholec 5 – 13 mm dlhý. Semená kužeľovité až široko vajcovité, so žilnatým osemením, ktoré po navlhčení neslizovatejú.

Včelárske vlastnosti

• Kvitne od polovice apríla do konca mája (dubna až května).

• Je to významná medonosná rastlina s medodajnosťou 40 – 230 kg/ha a cukornatosťou nektáru 44 – 59 %.

• Poskytuje množstvo jasnožltého peľu.

• Med je biely prípadne svetložltý, jemnej arómy aj chuti. Vďaka vysokému obsahu glukózy je veľmi sladký.

• Pomeru fruktózy ku glukóze je 0,95, preto rýchlo kryštalizuje do jemných kryštálov. Z toho dôvodu sa často pastuje.

Ostatné vlastnosti

• Pestovaním obrovských – pre živočíchy nepoužiteľných a nepreniknuteľných monokultúr repky trpí biodiverzita krajiny.

• Tieto žlté moria sú intenzívne postrekované škodlivými pesticídmi. Je to doslova tragédia pre včely a iné opeľovače. Tým sa za ich neúnavnú prácu odvďačíme chemickým koktejlom.

• Po jej zbere zostávajú obrovské plochy obnaženej a na letnom slnku vysychajúcej, čiže umierajúcej, ľahko erodujúcej pôdy.

• Repka patrí k najnáročnejším plodinám. Okrem uhlíka, vysáva z pôdy vzácne živiny a do pôdy sa následne nevracia organická hmota, iba umelé hnojivá. Takto pôda degraduje a mení sa na mŕtvu pôdu bez mikrobiómu a bez života. Repka len čo vykukne zo zeme už kvitne a aj v ďalších etapách svojho života v husto osiatych lánoch nemôže vykonávať fotosyntézu a teda vracať do pôdy to, čo si z nej berie. Keďže má vysoké nároky na hnojenie a živiny, v rámci jedného poľa sa neodporúča osievať ho repkou častejšie ako raz za štyri roky. To sa ale nedodržiava a tak dochádza k postupnému ale istému vyčerpaniu pôdy.

• Pritom len malá časť produkcie repky sa využije na výživu obyvateľstva. Väčšia časť úrody (65 %) sa spracováva na biopalivá. Podľa nariadenia Európskej únie musia výrobcovia do nafty vyrobenej z ropy povinne primiešavať 5 % bionafty, čo je jedným z dôvodov zvyšovania pestovateľských plôch olejnín na Slovensku. Za posledných 40 rokov sa zvýšili až o 1500 %. Celkovo je prasárna používať drahocennú pôdu, ktorú naši predkovia vyrvali Prírode z rúk, na výrobu paliva pre našu rozmaznanosť.

• Ďalšou kontroverznou témou je pestovanie geneticky modifikovanej (GM) repky, do ktorej je vložený gén pre rezistenciu voči selektívnemu herbicídu. GM odrody tvoria drvivú väčšinu plochy repky v Severnej Amerike. Do EU sa môže GM repka iba dovážať a spracovávať a jej pestovanie chvalabohu zatiaľ nie je povolené. No v obciach Vígľaš a Malý Šariš si jej nelegálne pestovanie už vyskúšali. Hlavným rizikom pestovania GM repky je jej občasné kríženie s inými rodmi a druhmi čeľade kapustovitých, rovnako ako jej pomerne časté splaňovanie. Existuje preto nemalé riziko opakovaného úniku rezistentných génov do voľnej prírody, dôsledkom čoho môže byť okrem iného napr. vznik vysoko odolných „superburín“.