Okrem peľodajných a nektárodajných sa v modernom včelárstve využíva aj celkom iná skupina rastlín. Táto skupina je známa tým, že ich telá Príroda evolučne vybavila prchavými aromatickými látkami – z chemického hľadiska zložitými zmesami rôznych organických zlúčenín – správne odborne (vo farmácii, botanike, chémii) nazývanými silice. Starší názov éterické oleje poukazuje práve na ich prchavosť, no nie všetky prchavé aromatické látky v rastlinách sú olejnaté. Názov esenciálne oleje pochádza (opäť) z neodborných (= doslovných) prekladov najmä z angličtiny.

Silice sú zmesi prchavých látok, ktorých hlavnými zložkami sú izoprenoidy (konkrétne terpény a ich deriváty – terpenoidy (resp. monoterpény a ich deriváty – monoterpenoidy))1, ktoré odpudzujú alebo sú priamo jedovaté pre (hmyzích) škodcov. Majú teda akaricídne účinky. Moderné včelárstvo našlo uplatnenie týchto látok hlavne v boji proti včelím parazitom, z ktorých jednoznačne najvýznamnejší je klieštik včelí (Varroa destructor), hoci v dnešnej dobe mu v boji o prvenstvo neúnavne konkuruje mikrosporídia Nosema ceranae. Mnohé silice majú preukázané antimikrobiálne vlastnosti. Účinkujú proti baktériám, vírusom a plesniam, čím pomáhajú v boji proti rôznym včelím chorobám. Ďalej môžu prispieť k celkovému posilneniu včelieho organizmu a jeho odolnosti voči stresu a chorobám, čiže podporujú imunitu, alebo hygienické správanie včelstva. Môžu tiež pôsobiť ako repelenty proti roztočom a iným nežiaducim organizmom. Doplnkovo sa silice používajú ako včelie stimulanty alebo atraktanty.

Na začiatok trochu alchýmie

To aby si horúce hlavy nemysleli, že kúpim olej, dakam ho aplikujem a hotovo! Máloktorý včelár si totiž pri téme zvanej „liečenie včiel“ skutočne uvedomuje, že pri ňom ide o kompletnú intoxikáciu celého úľa (je jedno, či chemickými ekrazitmi, organickými kyselinami alebo silicami), s ktorou sa včely vedia vysporiadať lepšie než klieštik. Len vďaka v súčasnosti stále platnými atribútom: väčšej odolnosti a rýchlejšej detoxikácii včiel, je ošetrovanie takýmto spôsobom možné.

Emulgácia impregnácia a evaporácia

Aby sa dalo s hydrofóbnymi éterickými olejmi i neolejnatými silicami ďalej manipulovať, hlavne pri ich miešaní do kŕmneho sirupu, musia sa emulgovať. Až po emulgácii je možné ich rozptýliť vo vode. Klasicky sa používa glycerín, alebo 80 – 98%-ný potravinársky (lekárenský) alkohol (etanol).

Kryštalické monoterpenoidy (tymol, mentol) sa najprv rozpúšťajú buď v alkohole alebo v rastlinnom oleji (MCT, jojobový, olivový, repkový, slnečnicový atď.)

• 1 diel éterického oleja na 5 – 10 dielov glycerínu. 

• 1 diel éterického oleja na 1 – 2 diely alkoholu.

• 1 diel kryštalického monoterpenoidu na 1 – 2 diely alkoholu.

• 1 diel kryštalického monoterpenoidu na 5 – 10 dielov rastlinného oleja. (Alkohol sa odparuje rýchlejšie, olej pomôže k stabilnejšej disperzii). Takáto olejnatá zmes nie je určená na miešanie do vody a teda ani sirupu!

Glycerín (glycerol, E422)

Glycerín je svojimi vlastnostiam, výborným emulgátorom i nosičom účinných látok (napr. tymolu alebo kyselín).

1. je silne hygroskopický – veľmi rád viaže vodu zo vzduchu. Preto je dôležité po každej manipulácii dobré uzavretie nádoby. Ak sa glycerín používa opakovane (napr. pri miešaní roztokov), nepoužívať špinavé pipety alebo lyžice a odliaty glycerín nenalievať už späť do nádoby, aby sa do neho nedostali mikroorganizmy či iné organické nečistoty. Glycerín nasáva vlhkosť aj zo vzduchu v úli. To spôsobí postupné riedenie glycerínu, pomalé uvoľňovanie látky z pásika a stabilnejšiu koncentráciu v úli. Úľ má často vlhkosť 50 – 80 %, takže tento proces funguje prirodzene.

2. je stabilný, takmer sa neodparuje, a teda zostáva dlho v materiáli. Na rozdiel od alkoholu alebo vody teda nevyschne za pár dní.

3. Viskozita glycerínu je veľmi silno závislá od teploty. Patrí medzi kvapaliny, ktorým sa s rastúcou teplotou prudko znižuje väzkosť – teda z hustej „sirupovej“ kvapaliny sa pomerne rýchlo stáva tekutejšia. Pri teplote 0 °C je glycerín veľmi hustý, skoro ako med v zime, pri 20 °C je ako hustý sirup, pri 30 °C je výrazne tekutejší a pri 40 °C tečie už pomerne ľahko. To je dôležité pri kvapkaní, miešaní a vsakovaní do nosičov:

• • Pri nízkej teplote je miešanie pomalé a vznikajú lokálne koncentrácie. Pri teplote okolo 35 °C viskozita klesne asi 4 – 5× a zmes sa homogenizuje oveľa rýchlejšie. Z týchto dôvodov je vhodná pracovná teplota glycerínu 20 – 25 °C, alebo je dobré glycerín jemne zohriať ponorením fľaše na 10 – 15 minút do teplého kúpeľa približne 35 °C. Nikdy nie na viac než 50 °C. Nielenže je to zbytočné, ale by sa mohol začať pomaly rozkladať. Navyše – pri emulgácii silíc vyššia teplota spôsobuje ich predčasné odparovanie.

  • Pri nižšej teplote sa kvapky sa tvoria pomalšie, sú väčšie a dávkovanie môže byť nepresné. Pri vyššej teplote kvapky tečú rýchlejšie a sú menšie a pravidelnejšie.

  • Ak sa glycerín používa ako nosič do pásikov alebo utierok, studený glycerín preniká do materiálu pomaly, teplejší nasiakne výrazne rovnomernejšie.

  • Vďaka vysokej viskozite glycerolu sa účinná látka z materiálu uvoľňuje pomaly a nevytvorí sa nárazová vysoká koncentrácia. Pri vyššej aktivite včelstva stúpa teplota, viskozita glycerínu klesá, účinná látka sa uvoľňuje rýchlejšie, Takže systém vykazuje určitý stupeň samoregulácie podľa aktivity včelstva.

  • Pridaním vody do glycerínu sa znižuje jeho viskozita, zvyšuje nasiakavosť materiálu a urýchľuje difúzia účinnej látky. Papier, kartón či celulóza nasajú čistý glycerín pomaly. Zmes glycerínu s vodou sa vsakuje rýchlejšie a rovnomernejšie, nevzniknú lokálne vysoké koncentrácie účinných látok a lepšie sa s ním manipuluje. Redšia zmes sa ľahšie mieša a ľahšie dávkuje. Najčastejšie sa riedi v pomere 80:20 (glycerín:voda). Pomer 70:30 je dobrý na rýchlejšie uvoľňovanie pri krátkodobejšej aplikácii.

Médiá čiže nosiče

Okrem pridávania do krmiva či priamym pokvapom na včielky sa silice a hlavne ich zmesi najčastejšie podávajú formou odparovania. Keďže nie je možné pre hmyz nebezpečné substancie nechať len tak nekontrolovane odpariť do prostredia úľa, musia sa použiť mechanické a/alebo chemické nosiče, ktoré zabezpečujú pozvoľnú a rovnomernú evaporáciu a difúziu. Rýchlosť uvoľňovania a distribúcie účinných látok z nosiča je ovplyvnená viacerými fyzikálnymi faktormi, predovšetkým viskozitou, materiálom a plochou nosiča, teplotou, vlhkosťou a ventiláciou v úli a aj imunitným správaním sa včelstva (reakciou na cudzí predmet).

Pre odparovanie silíc je vonkajšia teplota úplne kľúčová premenná, ktorá zásadne mení ich účinnosť. Z návodu na použitie povedzme EKOPOLu sa dočítame niečo podobné: 

• pri 15 °C → slabé odparovanie,

• pri 25 – 30 °C → ideálny účinok,

• pri > 35 °C → riziko pre včely.

Hoci včely aktívne udržiavajú teplotu plodiska na relatívne stabilnej úrovni, odparovanie silíc v úli je výrazne ovplyvnené vonkajšími podmienkami. Rozhodujúca totiž nie je len lokálna teplota v okolí nosiča, ktorej zvýšenie vedie z zvýšeniu volatility (prchavosti) terpénov a zníženiu viskozity nosných médií, čím dochádza k rýchlejšiemu odparovaniu. Vyššia vonkajšia teplota vedie k zvýšenej aktivite včiel a intenzívnejšiemu vetraniu, čím sa síce čiastočne urýchľuje odvod výparov a vyhadzovaniu peňazí za liečivá von oknom (resp. von z úľa), no zároveň sa tým podporuje ďalšie odparovanie účinných látok z nosiča. Rýchlosť odparovania totiž rastie s teplotou exponenciálne, zatiaľ čo ventilačná kapacita včelstva má svoje fyzikálne a fyziologické limity. Môže tak dochádzať k nebezpečnej koncentrácii účinných látok. V letných horúčavách je podávanie silíc formou odparovania z médií riskantné a je nutné zvoliť inú formu ošetrenia (napr. jednorazový pokvap).

Z praktického hľadiska sa odporúča aplikovať nosiče so silicami vo večerných hodinách. Pri nižšej nočnej teplote dochádza k pomalšiemu nábehu odparovania, čím sa zabráni náhlemu vzniku vysokej koncentrácie účinných látok v úli. Včelstvo má zároveň dostatok času prispôsobiť ventiláciu a stabilizovať vnútorné prostredie. Nezanedbateľným praktickým aspektom večernej aplikácie je aj fakt, že celá populácia klieštika sa spolu s lietavkami navracia do priestoru optimálne nasýteného čerstvými účinnými látkami.

Chemické nosiče

Medzi najčastejšie používané chemické nosiče patrí už spomínaný etanol (alkohol) a glycerol (glycerín). Keďže prchavosť alkoholu je veľmi vysoká (a včielky ho nemajú rady), používa sa prakticky len na impregnáciu mechanických médií, čiže na vpravenie účinných látok do nosiča (dyhový pásik).

Ďalšou skupinou chemických nosičov sú vosky, rastlinné oleje a maslá, ktoré dobre rozpúšťajú silice a zároveň spomaľujú ich odparovanie. Nepríjemnou vlastnosťou polynenasýtených mastných kyselín (PUFA) obsiahnutých v rastlinných olejoch, ktorú poznáme aj zo špajze, je ich náchylnosť na oxidáciu (tuchnutie). Monoterpény (limonén, α-pinén, kamfén) ale i monoterpenoidy (tymol, mentol, gáfor, karvakrol) ľahko (ďalej) v PUFA prostredí oxidujú a oxidácia mení ich účinok niekedy až na dráždivý alebo toxický, takže ich miešanie s PUFA olejmi je „láska len na víkend“.

• Slnečnicový a repkový olej pomerne dobre rozpúšťajú monoterpény a dobre uvoľňujú silice, no pre vysoký obsah PUFA veľmi rýchlo oxidujú, majú nízku trvanlivosť a vysoké riziko degradácie silíc.

• Olivový olej je vďaka obsahu kyseliny olejovej a antioxidantov (vitamín E) menej náchylný na oxidáciu, je teda trvanlivejší a riziko degradácie silíc je menšie. Tiež dobre rozpúšťa monoterpény, no je viskóznejší a teda horšie uvoľňuje silice.

• Frakcionovaný kokosový olej alebo MCT (triglycerid so stredne dlhým reťazcom) obsahuje hlavne nasýtené mastné kyseliny, vďaka čomu je veľmi stabilný, trvanlivý a riziko degradácie silíc je nízke. Vynikajúco rozpúšťa monoterpény a vďaka nízkej viskozite výborne uvoľňuje silice.

• Jojobový olej vlastne nepatrí medzi triglyceridy (tuky), ale je to vosk. Z toho dôvodu je extrémne odolný voči oxidácii a je mega trvanlivý. Degradácia silíc prakticky nehrozí, no na druhej strane sa z neho ťažko odparujú. Monoterpény sa v ňom rozpúšťajú dobre.

• Včelí vosk. Okrem toho, že je to materiál pre úľ prirodzený, viaže silice a ak je potrebné spomaliť odparovanie, pridáva sa do zmesi.

Mechanické nosiče

Častými mechanickými nosičmi sú dyhové či celulózové pásiky. Ich najdôležitejšími vlastnosťami sú difúznosť (rýchlosť prenikania a rozptyľovania) a absorpcia (nasiakavosť). Pre pokročilých farmaceutov tvoriacich difúzne prípravky od nuly, je dôležitou vlastnosťou adsorpcia (povrchová viazanosť) na materiál. Časť silíc sa totiž viaže na lignín a celulózu v drevenej dyhe, čo prakticky znamená, že nie všetko, čo sa na médium aplikovalo, sa z neho aj uvoľní, ale časť prípravku zostane „zamknutá“ v nosiči.

Rýchlosť uvoľňovania je daná aj materiálom – ak ide o drevo, tak i druhom dreva – a je priamo úmerná jeho ploche a nepriamo úmerná jeho hrúbke (tenký a široký pásik → rýchle uvoľňovanie, hrubý a úzky kus → pomalé uvoľňovanie).

Aby sme do jedného kusu zvoleného nosiča dostali presné množstvo tekutej zmesi v presnom pomere zúčastnených silíc, musíme vedieť, aké množstvo rozpúšťadla (etanol) alebo emulgátora (glycerol) sú schopné poňať. Toto sa dá zmerať jednoducho – odvážením suchého a následne plne nasiaknutého média, ktorých hmotnosti sa od seba matematicky odčítajú.

Hmotnosť nasiaknutého nosiča - hmotnosť suchého nosiča = hmotnosť nasiaknutej tekutiny

K tomuto údaju sa musia prispôsobiť množstevné výpočty, aby nám značná časť zarobenej zmesi nezostala nevsiaknutá, alebo naopak – aby nám celú zmes nenasali prvé dva dyhové pásiky, alebo aby sa požadované množstvo silíc pre jeden celý pásik nevsiaklo na plochu veľkosti eurovej mince.

Samozrejme, že k takýmto pokusom je nutná vybavenosť laboratórnou váhou. Jeden dyhový pásik o rozmeroch 200 × 23 × 0,5 mm váži zhruba jeden gram (1000 mg) a do neho sa snažíme vpraviť zmes silíc o hmotnosti okolo 150 mg (0,15 g!) + hmotnosť chemického nosiča, čo spolu určite nebude viac, než ďalší jeden gram (mililiter). Môžeme síce merať povedzme 10 nosičov naraz, čím spriemerujeme odlišnosť každého kusa a zvýšime meranie posunutím desatinnej čiarky o jeden rád, ale stále si s kuchynskou váhou s presnosťou 0,1 g nevystačíme.

Odčítaním hmotnosti sa dá odmerať aj prchavosť výsledného prípravku. K tomu ale potrebujeme simulovať mikroklímu úľa, ktorej náš prípravok necháme vystavený. Stačí aj krabica od topánok, ale výborná je pasívna (= nie na elektriku) cestovná chladnička (udržuje teplotu), do ktorej vložíme pohár teplej (nie vrelej) vody, ktorý slúži ako zdroj tepla a vlhkosti. Samozrejme potrebujeme ešte teplomer (ideálne s vonkajším snímačom). Pohár vody sa dá vložiť aj do rúry na pečenie, ak tá má presný termostat. Upozorňujem však, že v kuchyni zamorenej „vôňou“ koriandra alebo tymiánu sa ťažko dýcha a manželka asi nebude zdieľať vaše alchymistické nadšenie. Výhoda kuchynského laboratória je však v tom, že ak si premietnete do osoby manželky vaše včelstvá, dostávate aj spätnú väzbu od koncového užívateľa vášho diela 😁 – ako sa asi včielky v takej atmosfére cítia (1 malá včielka má 50 – 100× lepší čuch než 1 stredne veľká manželka) a prečo je podstatné pomalé uvoľňovanie prípravku. Prchavosť meriame v pravidelných časových intervaloch odčítaním hmotností. Ale pozor! Nosič nielen uvoľňuje silice, ale aj nasáva vlhkosť, takže ho treba nechať pred meraním odvetrať.

Orientačné prepočty

Existujú všeobecne akceptované orientačné prepočty, ktoré sa používajú v aromaterapii a podobných oblastiach. Vo včelárstve, kde je presnosť dôležitá, je dobré si uvedomiť, že ide len o približné hodnoty. Pokiaľ nemáte recept priamo v kvapkách, tak sa bez už spomínanej laboratórnej váhy nezaobídete.

Kvapky na mililiter (ml)

Väčšina zdrojov uvádza, že 1 ml éterického oleja je približne 20 – 30 kvapiek. Pre bežné, menej viskózne oleje sa často počíta s 20 kvapkami na 1 ml. Pre hustejšie oleje to môže byť bližšie k 30 kvapkám na 1 ml. Reálny objem kvapky je odlišný pri každom použití. Ide o druh oleja, jeho teplotu, tvar kvapkadla a ďalšie faktory.

Gramy (g)

Prepočet z mililitrov na gramy závisí od mernej hustoty konkrétneho éterického oleja. Každý olej má inú mernú hustotu. Tá sa pohybuje zhruba od 0,8 g/ml do 1,1 g/ml.

hmotnosť [g] = objem [ml] × hustota [g/ml]

Presnosť/nepresnosť

Ak by bolo v recepte uvedené, že na 1 liter sirupu ide 0,05 – 0,1 ml éterického oleja, tak to znamená, že na 1 liter sirupu by mohli ísť (v závislosti od viskozity) 1 až 3 kvapky,  čo je rozmedzie 100 – 300 %. A trojnásobné predávkovanie už nie je sranda! Ak by bol recept v gramoch, a my by sme nevedeli o nasledujúcej tabuľke, bola by odchýlka ešte väčšia 80 – 330 %, čiže štvornásobná!

Včelársky významné silice a ich vlastnosti

• Dúška tymianová (Thymus vulgaris) [tymol]

• Mäta klasnatá (Mentha spicata) [spearmint; 0,5 % mentol]

• Mäta pieporná (Mentha piperita) [pepermint; 40 % mentol]

• Vôňovec citrónový (Cymbopogon citratus) {citrónová tráva} [citral]

• Eukalyptus guľatoplodý (Eucalyptus globulus) [eukalyptol]

• Gaultéria ležatá (Gaultheria procumbens) {wintergreen} [metylsalicylát]

• Čajovník austrálsky (Melaleuca alternifolia) {tea tree}

• Koriander siaty (Coriandrum sativum)

• Jedľa biela (Abies alba)

• Pamajorán obyčajný (Origanum vulgare) {oregano, dobromysl}

• Palina pravá (Artemisia absinthium) [tujón]

• Lavandin – levanduľový hybrid (Lavandula angustifolia x latifolia) {levanduľa}

• Klinčekovec korenný (Eugenia caryophyllata) {klinček}

• Rozmarín lekársky (Rosmarinus officinalis)

• Bedrovník anízový (Pimpinella anisum) {aníz}

• Kajeput (Melaleuca cajuputi)

• Cesnak kuchynský (Allium sativum)

Chemotypy

Chemotyp (ct.) je chemický variant toho istého druhu rastliny s rovnakými vonkajšími znakmi, ktorý však produkuje silice s výrazne odlišným chemickým zložením, čiže iným dominantným terpénom v silici. Tieto zmeny môžu byť závislé od klímy, pôdy, genetiky, nadmorskej výšky a podobne. Napríklad rozmarín má až 13 známych chemotypov (cineol, gáfor, verbenon a ďalšie).

A aby to nebolo také jednoduché, tak tymianová silica sa okrem asi 20 chemotypov (tymol, karvakrol, linalool a ďalšie) navyše líši spôsobom destilácie. Tymolový olej z prvej – hrubej destilácie sa nazýva červený tyminán a má výrazný akaricídny a dezinfekčný účinok. Olej z opakovanej – rektifikovanej destilácie nazýva biely tymián, je jemnejší, a teda vhodný na aromaterapeutické a kozmetické účely.

Synergické efekty silíc

Synergia znamená, že kombinovaný účinok dvoch alebo viacerých látok je väčší ako súčet účinkov jednotlivých látok, ak by pôsobili samostatne. V kontexte éterických olejov to znamená, že zmes rôznych olejov môže byť:

• Účinnejšia: Lepšie potláčať patogény alebo parazity.

• Širšie spektrum účinku: Pôsobiť proti viacerým druhom škodcov alebo chorôb naraz.

• Znížená rezistencia: Sťažiť patogénom alebo parazitom vývoj rezistencie, pretože musia čeliť viacerým účinným látkam s rôznymi mechanizmami pôsobenia.

• Znížené dávkovanie: Dosiahnuť rovnaký alebo lepší účinok pri nižších koncentráciách jednotlivých zložiek, čo môže znížiť riziko toxicity pre včely.

• Zlepšená akceptácia/znášanlivosť: Niektoré oleje môžu maskovať silnú vôňu iných, čím zlepšujú ich prijatie včelami.

Synergia na molekulárnej úrovni

Synergické efekty éterických olejov nie sú len náhodné zmesi. Sú založené na zložitých interakciách medzi ich chemickými zložkami (terpénmi, fenolmi, aldehydmi, ketónmi atď.). Tieto interakcie môžu zahŕňať:

• Zvýšená penetrácia: Niektoré molekuly môžu pomôcť iným molekulám ľahšie preniknúť cez bariéry, napríklad cez chitínový obal klieštika alebo bunkové membrány patogénov. Napríklad, niektoré terpény môžu pôsobiť ako nosiče pre iné účinné látky.

• Multitargeting (viacero cieľov): Jeden éterický olej môže pôsobiť na jeden cieľový bod v metabolizme patogénu, zatiaľ čo iný olej pôsobí na iný. Keď sú spolu, útočia na patogéna z viacerých strán, čo je pre neho oveľa ťažšie prekonať.

• Inhibícia rezistencie: Ak patogén (napr. klieštik alebo baktéria) vyvinie rezistenciu voči jednej látke, je nepravdepodobné, že vyvinie rezistenciu súčasne voči viacerým látkam s rôznymi mechanizmami účinku. Synergické zmesi tak sťažujú rozvoj rezistencie.

• Detoxikačné dráhy: Niektoré zložky môžu ovplyvňovať detoxikačné enzýmy patogénov, čím sťažujú ich schopnosť neutralizovať toxické látky.

• Stabilizácia a potenciácia: Jedna zložka môže stabilizovať druhú, zabrániť jej degradácii alebo zvýšiť jej účinnosť tým, že ju potencuje (zvyšuje jej silu).

Príklady synergie vo včelárstve

• Tymol + iné terpény: Tymol je silný akaricíd, ale kombinácia s inými terpénmi (karvakol, mentol, 1,8-cineol, linalool, gáfor) môže zvýšiť jeho penetráciu, stabilizovať jeho uvoľňovanie, alebo dokonca pôsobiť na klieštika viacerými cestami. Prípravky ako Thymovar alebo niektoré zložky v Ekopole využívajú práve tento princíp.

• Antimikrobiálne zmesi: Kombinácia éterických olejov s rôznymi antimikrobiálnymi vlastnosťami (napr. tea tree olej, oreganový olej, klinčekový olej) môže vytvoriť širokospektrálnu zmes, ktorá efektívnejšie bojuje proti bakteriálnym a hubovým infekciám vo včelstve. Ak sa pridávajú do kŕmneho sirupu, môžu podporiť tráviaci systém včiel a ich imunitu.

• Repelentné a atraktantné zmesi: Hoci je to menej bežná synergia, niektoré kombinácie môžu byť vyvinuté tak, aby súčasne odpudzovali nežiaduce organizmy (napr. malého úľového chrobáka) a zároveň pôsobili upokojujúco alebo stimulačne na včely.

• Tymol a mentol/eukalyptol: V mnohých varoocídnych prípravkoch na báze tymolu (ako je napríklad Thymovar) sa okrem tymolu často nachádzajú aj iné terpény. Mentol (z mäty) a eukalyptol (z eukalyptového oleja) môžu pomôcť tymolu lepšie sa odparovať a distribuovať v úli, a tiež môžu mať vlastné, i keď miernejšie, akaricídne účinky. Ich chladivá vôňa môže tiež zlepšiť akceptáciu (prijatie) včelami.

• Zmesi pre podporu vitality a trávenia: Kombinácie éterických olejov ako koriander, jedľa, mäta pieporná a citrónová tráva v malých, kontrolovaných dávkach do kŕmneho sirupu. Tieto zmesi môžu spoločne:

  • Stimulovať Včely k vyššej aktivite.

  • Podporiť trávenie a črevnú mikroflóru (antimikrobiálne účinky proti škodlivým baktériám v čreve).

  • Zvýšiť odolnosť proti stresu a chorobám.

  • Pôsobiť ako tonikum pre celé včelstvo.

• Protiplesňové a antibakteriálne zmesi: Kombinácia éterických olejov so silnými antimikrobiálnymi vlastnosťami, ako sú TTO, klinčekový olej, oreganový olej a škoricový olej, môže byť účinná proti hubovým a bakteriálnym infekciám. Pri vonkajšej aplikácii (napr. na dezinfekciu úľov) alebo v bezpečných, veľmi nízkych dávkach v sirupe.

Zmesi éterických olejov predstavujú komplexnejší prístup k podpore zdravia včiel a znižovanie počtu roztočov. Namiesto jednostranného účinku ponúkajú viaceré mechanizmy pôsobenia, čo je v boji proti patogénom, akým je klieštik včelí, výhodné. Je to podobné ako pri striedaní liečiv, ale v rámci jedného prípravku.

Komerčné príklady synergie:

• Ekopol obsahuje silice z paliny horkej (30 mg), koriandra (80 mg), tymiánu (50 mg) a mentol (20 mg) v jednom dyhovom pásiku

• Apidez: Tymol (60 mg) a jedľový esenciálny olej (80 mg) v 1 pásiku

• Bisanar obsahuje tymol (100 mg/1 ml prípravku), koriandrový a jedľový éterický olej. Pri bisanare si môžeme uvedomiť silu silíc a ich synergie, keďže 1 ml prípravku Bisanar sa riedi s 1 litrom vody a aplikuje pokvapom na 10 včelstiev, čiže na 1 včelstvo pripadá len 10 mg tymolu na jedno ošetrenie! Pre podporné oleje, ktorých zastúpenie je odhadom 30 – 60 mg každého, je koncentrácia ešte menšia!

• Ekovartin obsahuje: koriander, tymian, oregano a mätu (zrejme piepornú) v odhadovanom pomere v mg na jeden dyhový pásik: 20 – 40; 80 – 120; 40 – 80; 10 – 30.

• ApiLifeVar: tymol, eukalyptový olej, mentol a gáfor

Synergické formulácie sú často výsledkom rozsiahleho výskumu a sú navrhnuté tak, aby maximalizovali účinok a minimalizovali riziká. Aby bol dodržaný pomer a koncentrácia prípravku, musí sa namiešaný roztok vsiaknuť do odparovacieho média (dyhový pásik) bezo zvyšku. Nie je teda zanedbateľné ani testovanie nasiakavosti a rovnomerného odparovania pre presné dávkovanie liečiva z nosičov. Preto je nekonečne jednoduchšie uprednostňovať komerčné, schválené prípravky pred svojpomocným miešaním olejov, pretože tam už niekto urobil výskum a pokusné overovanie za vás.

Skladovanie silíc

Éterické oleje sú citlivé na svetlo, teplo, kyslík a vlhkosť, takže správne skladovanie je dôležité, aby si zachovali vôňu aj účinky.

• Tma (ochrana pred svetlom): Silice sa väčšinou už dodávajú v tmavých sklenených fľaštičkách (najčastejšie hnedé alebo modré). Tie je najlepšie uchovávať v skrinke, zásuvke alebo krabičke, kde je teplota stabilnejšia a kde na ne nesvieti slnko. Priame UV svetlo môže oleje postupne rozkladať.

• Stabilná, skôr nižšia teplota: Ideálna teplota: cca 10 – 20 °C. Je treba vyhnúť sa miestam ako: parapet pri okne, kúpeľňa (vlhko + teplotné výkyvy), blízko radiátora. Niektoré citlivé oleje sa môžu skladovať aj v chladničke, ale nie je to nutné pre všetky.

• Minimum kontaktu so vzduchom: Uzávery vždy dobre zatvárať. Kyslík spôsobuje oxidáciu, ktorá mení vôňu aj vlastnosti oleja.

• Pôvodné obaly: Najlepšie je neprelievať oleje do plastu. Silice môžu plast časom narušiť alebo absorbovať jeho zložky.

Životnosť (orientačne)

• Citrusové oleje: približne 1 – 2 roky

• Bylinkové a kvetinové: asi 2 – 4 roky

• Drevité a živicové: môžu vydržať aj viac ako 6 rokov, ba dokonca zrieť ako víno

Pri použití vo včelárstve je ľahšie osvojiť si zásadu, že silice, ktoré sa používajú na ošetrenie včelstiev proti patogénom nemá zmysel používať dlhšie, než 2 – 3 sezóny, a je teda dobré zaviesť si nejaký systém exspirácie. Silice používané na dezinfekciu náradia, lákanie rojov a navoňanie včelára nie sú až tak háklivé a stačí ich pred použitím skontrolovať.

Signály, že olej sa pokazil

• výrazná zmena vône

• ostrý „zatuchnutý“ tón

• podráždenie kože, ktoré predtým nerobil - zoxidované oleje môžu ľahšie dráždiť pokožku, takže pri starších olejoch je dobré byť opatrný.

Skladovanie rastlinných olejov

O životnosti konkrétnych rastlinných olejov a voskov použitých ako chemické médiá sme už písali vyššie. Dlhodobé skladovanie bežných kuchynských olejov pre včelárske zámery nemá zmysel – vylúpime kuchyňu, kedy budeme potrebovať. Drahé substancie ako jojobový olej a MCT vydržia rádovo mesiace až roky za podmienok zhodných so skladovaním silíc.

Na stabilizáciu už hotových zmesí je výborný vitamín E (tokoferol) v pomere 0,1 – 0,2 %.

Skladovanie glycerolu

Glycerín je chemicky pomerne „mierny“, takže sa môže skladovať (najlepšie) v skle, HDPE alebo PET plastoch a v nerezových nádobách. Treba sa vyhýbať starým mäkkým plastom alebo nádobám s neznámym pôvodom, ktoré môžu uvoľňovať cudzorodé látky. Ideálne sa skladuje pri teplote 10 – 25 °C, no nevadí mu ani mierny chlad a krátkodobo znesie aj vyššie teploty. Dôležité je skôr stabilné prostredie bez veľkých výkyvov. Glycerín nie je veľmi citlivý na svetlo, ale dlhodobé UV žiarenie môže spôsobovať pomalú degradáciu, preto je lepšie skladovať ho v skrinke alebo nepriehľadnej nádobe. Čistý glycerín je extrémne stabilný. S vyššou pravdepodobnosťou absorbuje vodu a zakalí sa, alebo sa zmení jeho viskozita. Ak je dobre uzavretý, môže byť použiteľný prakticky neobmedzene.

Nákup

Na trhu je veľa syntetických alebo riedených olejov, preto sa oplatí sledovať pár vecí:

1. Latinský názov rastliny: Na etikete by mal byť presný botanický názov, napr.: Lavandula angustifolia. Ak je tam len lavender oil, je to podozrivé.

2. Krajina pôvodu: Seriózni výrobcovia uvádzajú napríklad: Španielsko, Francúzsko – Provence, Francúzsko – Korzika, Maroko, Alžírsko... Pôvod často súvisí s kvalitou.

3. Spôsob extrakcie: Najlepšie je parná destilácia alebo lisovanie za studena (pri citrusoch). Takéto oleje by sa na etikete mali správne označovať slovom silica, zastaralo éterický olej, prípadne hoci aj neodborne esenciálny olej. Ak je uvedené fragrance oil, aroma oil alebo dokonca prírodný vonný olej ide väčšinou o syntetickú vôňu.

4. GC/MS analýza: Najlepšie značky majú dostupnú chemickú analýzu oleja (GC/MS test). To je znak profesionálnej kvality.

5. Podozrivo nízka cena: Niektoré rastliny produkujú veľmi málo oleja. Napríklad, na 1 kg oleja z damaskovej ruže je treba 3 – 5 ton kvetov. Ak je teda „ružový olej“ lacný, je skoro určite riedený alebo syntetický.

6. Domácky test: Keď kvapnete kvapku oleja na biely papier, pravá silica sa väčšinou úplne odparí. Syntetické alebo riedené oleje často zanechajú mastný kruh. Výnimkou sú husté oleje ako pačuli alebo santal.

Linky

O siliciach a éterických olejoch sa dozviete viac na stránkach:

• Hanus

• aroma EXPLORER

• Phytos

• Handymade

• PredajBylín.sk

• Voniava

• Saloos

1. Názvoslovie je tu trochu ťažší oriešok. Ide o to, či sa o veci hovorí v širšom, či v užšom zmysle. Podobne, ako keď sa povie slovo včely, môže sa v širšom zmysle hovoriť aj o samotárskych včelách a čmeliakoch, ale v užšom zmysle sa myslí včela medonosná. Rovnako sa v širšom zmysle pri terpénoch zahŕňajú aj terpenoidy, a podobne sa pri téme o rozpúšťaní monoterpénov myslí zároveň ropúšťanie monoterpenoidov. To, že monoterpény sú podskupinou terpénov je asi jasné z kontextu. 🤣