Uteplený, či neuteplený?

Modernosť

Rozhodovanie sa o uteplení ide po úplne inej linke, než po ktorej ide teplo samotné. Faktorom je tu skôr „modernosť“. Moderným môže byť spôsob, metóda, alebo rámiková miera. Modernosť je úzko spätá s veľkovčelárením, veľkovčelárenie je späté s účelovosťou a účelovosti nepadá vhod vyššia hmotnosť nadstavkov ani komplikovanosť ich výrobného postupu ani spotreba času pri výrobe. Takže modernosť včelári v neuteplených úľoch.

• Moderným od spôsobu je NN včelárenie – nezávisle na rámikovej miere.

• Moderným od metódy je kombinované (VN + NN) včelárenie metódou Dadant.

• Modernou rámikovou mierou je v našich krajoch Langstroth.

• Výnimku v účelovosti avšak nie v modernosti predstavuje neuteplená medná krava (TBH). 

Nie že by bolo z vymenovaného vylúčené, aby existovali uteplené verzie, ale kade chodím a ako sa obzerám, nenachádzam uteplené NN paneláčiky, ani uteplené dadant systémy, ani nič uteplené na Langstrotovej RM.

Ak nám teda nedáva na výber modernosť, mohla by nám dať na výber odborná skúsenosť?

Príroda

Fyzika

Príroda nám dáva zákony akým je napr. fyzika. Pri téme teplo nejako zvyčajne zabúdame, že aj to, čo po ľudsky nazývame zima, je z pohľadu fyziky tiež teplo, pretože fyzika netrpí emóciami, v zime nenosí kožuch a v lete sa nepotí. Tak, ako nám nenapadne, že omrzlina je tepelné poranenie, tak z ľudskej strany chápania izolácie zabúdame, že izolácia nemusí chrániť len pred zimou, ale aj pred teplom. My síce v zime nosíme kabát a čiapku, ale naša chladnička v kuchyni nosí celý rok oblečený plášť z polyuretánovej peny, aby jej v našej domácnosti nebolo teplo. Z uvedeného vyplýva, že na scénu prichádza termoregulácia.

Termoregulácia ľudského tela pozostáva z tepla produkovaného bunkami (napr. svalov), z krvného obehu, z tukovej vrstvy, z mikrosvalíkov na chlpoch (spôsobujú husiu kožu) a z potu, pri ktorom sa využíva fyzikálny princíp spotreby tepla pri premene kvapalného skupenstva potu na plynné počas jeho odparovania z povrchu tela.

Termoregulácia úľa pozostáva z tepla produkovaného včelami (napr. krídlovými svalmi), z odparovania prinesenej vody a vody zo sladiny pri tvorbe medu, z vetrania uličiek, letáča a otvorov krídlami, z utesňovania uličiek, letáča a otvorov svojimi telíčkami a propolisom a z prechodu tepla a vlhka stenou a otvormi úľa (bútľaviny). S vymenovanými prostriedkami vedia včely robiť na poli termoregulácie doslova kúzla. Až od tohto bodu by sa mohli témy uteplenia  chopiť včelovedci. Zaujímali by ma odpovede na otázky:

• Ktoré včelstvo sa viac na letnom slnku narobí: to v tenkostnennom, či to v izolovanom úle?

• Ako sa včelám ľahšie reguluje prietok vzduchu (vetranie) uličkami úľa a letáčom – keď im včelári nechávajú dno otvorené, či zavreté – keď vieme, že teplý vzduch stúpa nahor?

• Ako sa včelám lepšie manažuje prietok vzduchu a termoregulácia: bez očiek, či s prievanom (horúceho) vzduchu na čelnej stene úľa, keď sú všetky očká otvorené?

V našej obci je včelár, ktorý má (uteplené) úle tmavozelenej farby umiestnené v strede holého poľa otočené letáčmi na juhovýchod bez akejkoľvek zábrany poskytujúcej tieň celú sezónu na priamom slnku! Bavíme sa o Podunajskej nížine!

Prirodzené prostredie

Príroda – pretože sme z nej vzišli – nám dáva okrem zákonov aj všetko, čo potrebujeme k životu. Z rovnakého dôvodu poskytuje rovnaké komodity aj včielkam.

Keďže pyšný homo sapiens domesticus dal Prírode výpoveď s tým, že: „On sa o svoje potreby postará sám a lepšie“, vyzerá znásilnená krajina tak, ako ju dnes poznáme. Tým pádom sa na základe dostupných informácií môžeme len domnievať, ako asi vyzeralo prirodzené životné prostredie včiel (a ľudí).

Čo si určite predstavovať nemusíme, je otvorená krajina bez súvislých porastov. Otvorená krajina by znamenala step a pravdepodobnosť výskytu osamelého bútľavého stromu na stepi je mizivá.

Čo si určite môžeme predstaviť, je hustejšie, či redšie zalesnená krajina. Môžeme si predstaviť stromy zdravé a lesy bez drevorubačov. Čiže stromy, ktoré zbútľaveli museli mať svoj úctyhodný vek a objem. Toto by sa dalo považovať za klasické obydlie včelstva. 

• Aké zimy a aké letá bývali tam, kde žili včely medonosné?

• Aké klimatické podmienky a aké výkyvy tepla a vlhka nastávali v mikroklíme lesa?

• Steny akej hrúbky mala asi klasická bútľavina vhodná na obývanie včelami?

• Aká vlhkosť a distribúcia tepla bola v bútľavine stromu živého, ktorým stále preteká miazga a 

• aká v bútľavine stromu mŕtveho, ktorého časť je spráchnivelá?

• Mal takýto strom viac otvorov? Nechávali si včely otvory neutesnené?

• Ako boli otvory situované vzhľadom k dutine? Viac hore, či viac dole – alebo, ktoré z nich včely uprednostňovali?

• Ktorý z dnes preferovaných izolačných materiálov najviac pripomína prirodzené včelie obydlie?