„My včely nechováme, to včely chovajú nás.“
Včelnica pod agátmi
Výkladový slovník slovenského jazyka ako jeden z významov slova pestovať, uvádza: držať dieťa v náručí. Pozoruhodné je, že podobný výklad poskytuje český výkladový slovník pre české slovo chovat.
Ženskej časti populácie je jasné aj bez vysvetľovania, že v prvom rade nejde o držanie dieťaťa (v náručí, či lone, česky v klíně), ale o venovanie láskavej pozornosti, na čo koniec koncov poukazujú aj ďalšie výklady týchto slov v oboch slovníkoch.
Chov (pestovanie) je teda druh vzťahu, čiže vzájomnosti.
Chovať (pestovať) – v užšom (prvotnom) zmysle – teda znamená prispievať k originalite bytosti, čiže jej súboru talentov takým spôsobom, aby nastal prebytok, vďaka ktorému môžu prosperovať obaja – chovateľ (pestovateľ) aj chovaná (pestovaná) bytosť. Pri zvieratách chovaných na mäso (a pri netrvalých rastlinách), ide o „prospech“ druhu, napr. garancia zachovania druhu, či prežitie viacerých jedincov, než by prežilo v divočine. Tu sa hovorí o domestikácii.
V širšom (súčasnom) zmysle chovať znamená pracovať na zvyšovaní prebytkovosti usmerňovaním genofondu bytosti (tzv. šľachtenie) – a to už len v prospech chovateľa (pestovateľa) (väčšia dojivosť, viac mäsa, väčšie a chutnejšie plody). V tejto rovine sa význam slova vzájomnosť vytráca. Slovami filozofa Martina Heideggera: Technika prekonala všetky vzdialenosti, avšak nevytvorila žiadnou blízkosť.
Všimnite si – ak chcete – že v rámci medziľudských vzťahov by sa dal podobne definovať vzťah zamestnanca a moderného zamestnávateľa.1
Motto, ktoré sme vďaka Tiokasinovi počas nášho života so včielkami objavili: „My včely nechováme, to včely chovajú nás“, dosť dobre zapadá do skladačky pobývania ľudskej bytosti na tejto nádhernej planéte. Vynikajúco dovysvetľuje jemnosti významu slovesa chovať (pestovať) v jeho prapôvodnej rýdzosti.
Toto vysvetlenie budem smerovať k ľuďom pestujúcim si zeleninovú záhradku – ostatní, keďže sú inteligentní, to pochopia tiež:
Zasiali ste semienka. Akými čarovnými slovami ste odštartovali ich klíčenie? Aha, to nie vy ste ho odštartovali, stalo sa to na 1záhradke „samo od seba“. Zelené rastlinky vyrástli a priniesli plody. Museli ste predtým vysloviť nejakú prosbu alebo modlitbu aby sa tak stalo? Nie, stalo sa to na 2záhradke „samo od seba“. Plody dozrejú a vy ich zjete. Dodajú vášmu organizmu potrebné živiny, čiže 3záhradka sa postará o niektoré z potrieb vášho tela. Nielen sila plodov, ale aj krása kvetov sýti vašu bytosť. Ak máte svoju 4záhradku v láske, viete, že okrem výživy a krásy sú tu ešte veci neviditeľné, ktoré vám 5záhradka dáva... Ešte stále máte pocit, že ste to vy, kto (si) pestuje 6záhradku? Podľa toho, čo všetko vykonáva 7záhradka samotná, to vyzerá tak, že to 8Záhradka si pestuje (chová) vás...
Ak obraz ešte stále nenaskočil, prečítajte si znova predchádzajúci odstavec s tým, že slovo Záhradka vymeníte za slovo Príroda, pravdaže aj so správnymi predložkami. Nachádza sa tam 8x.Úvod k tomuto článku: Človečí talent | Súvisiaci článok: Osobnosť včelára