Silica a odvary z paliny

Nebezpečná silica

Silica z paliny pravej (Artemisia absinthium) sa získava destiláciou vňate tejto rastliny. Má veľmi silnú, horkú, bylinnú až mierne gáfrovú vôňu. Jej hlavnými zložkami sú tujón, chamazulén, cineol, absintín a iné terpény. Prítomnosť tujónu v silici z paliny je kľúčová. Tujón je neurotoxická látka, ktorá môže byť vo vyšších dávkach alebo pri dlhodobej expozícii toxická pre nervový systém, a to tak pre ľudí, ako aj pre zvieratá a včely. Je to tá istá látka, ktorá v minulosti robila neslávne známy absint.

Palina a jej extrakty sú v tradičnej medicíne známe pre svoje antiparazitické, antibakteriálne a protiplesňové vlastnosti. Tieto vlastnosti sú pripisované aj tujónu a iným zložkám. Hoci má palina niektoré vlastnosti, ktoré by sa mohli zdať pre včelárstvo užitočné, jej priame použitie v podobe silice je problematické a neodporúčané kvôli neurotoxicite tujónu. Aj malé dávky môžu viesť k poškodeniu nervového systému včiel, dezorientácii, zníženej vitalite. Vo vyšších dávkach alebo pri dlhodobej expozícii môže viesť dokonca k masívnemu úhynu. Akékoľvek použitie v úli by takmer určite viedlo ku kontaminácii medu a vosku tujónom, čo by predstavovalo vážne zdravotné riziko pre spotrebiteľov. Med kontaminovaný tujónom by bol nebezpepečný na konzumáciu.

Na základe spomínaných vlastností by sa teoreticky mohlo uvažovať o jej použití proti niektorým patogénom včiel, prípadne ako repelent. Vzhľadom na toxicitu tujónu sa však nepoužíva a nemala by sa používať ako priama liečba.

Nedá sa však nepripomenúť, že palina je jednou zo zložiek obsiahnutých v donedávna veľmi populárnom liečive Ekopol a je hlavnou zložkou kŕmnej zmesi KAS-81. Palina je teda cenným pomocníkom v ekologickom včelárstve, ktorý prispieva k zdraviu včelstiev a zároveň minimalizuje používanie syntetických chemických prípravkov.

Využitie paliny

• Boj proti nozematóze: Toto je pravdepodobne najvýznamnejšie včelárske využitie paliny. Nozematóza je hnačkové ochorenie dospelých včiel spôsobené parazitickou mikrosporídiou (Nosema apis a novšie aj Nosema ceranae). Palina je považovaná za účinné prírodné antibiotikum proti tejto chorobe.

• Upokojenie včiel: Dym z paliny má okrem dezinfekčných účinkov aj upokojujúci efekt na včely pri prehliadke úľa alebo medobraní. To uľahčuje prácu včelárovi.

• Dezinfekcia úľa: Silice a ďalšie látky obsiahnuté v paline majú antibakteriálne a antimikrobiálne účinky, ktoré prispievajú k celkovej dezinfekcii prostredia úľa.

Aplikácia

Včelársky sa palina užíva vo forme dymu alebo odvaru, kde sú koncentrácie tujónu minimalizované alebo je táto látka do značnej miery zoxidovaná či odparená. Je dôležité dodržiavať odporúčané postupy a množstvá.

• Palivo do dymáka: Jedným z najbežnejších spôsobov je použitie lisovanej paliny ako paliva do včelárskeho dymáka. Dym z paliny dezinfikuje úľ aj samotné včely, čo pomáha v prevencii a liečbe nosemózy. Bolo preukázané, že účinky paliny v boji proti nosemóze sú porovnateľné s predtým používaným antibiotikom Fumagilín, ktoré sa však už nepoužíva kvôli prechodu do medu.

• Odvar z paliny: Niektorí včelári používajú aj odvar z paliny pravej, ktorým včelstvá striekajú alebo ho pridávajú do cukrového sirupu. Príkladom je prípravok KAS-81, ktorý kombinuje palinu s inými bylinami (napríklad borovicovými púčikmi) a je určený na prevenciu varoózy a nozematózy.

KAS-81

КАС-81 = кормовая антиварроатозная смесь 81 [karmovaja anťivarroatoznaja smies] je kŕmna antivaroózna zmes 81 ⇒ KAZ-81 (nie CAS-81 😂). V Sovietskom zväze bol klieštik zistený už v roku 1964. Z toho dôvodu už v 70. – 80. rokoch vypracovali výskumníci z Výskumného ústavu včelárstva (НИИ пчеловодства) v Riazani receptúru, ktorá bola v rámci sovietskeho programu boja proti varoóze plošne zavedená už v roku 1981. Recept bol publikovaný vo včelárskych metodikách a odporúčaniach výskumného ústavu pre kolchozy a štátne včelárstva, takže sa rýchlo rozšíril po celom Sovietskom zväze a neskôr do strednej a východnej Európy. Pôvodne teda nebol patentovaný ako komerčný prípravok ani ako veterinárny liek, bol verejne publikovaný ako metodika pre včelárov. Dnes je ale v komerčných formách dostupný a v Rusku je pod týmto názvom chránený autorským osvedčením ako prostriedok boja proti varroóze (aj keď neviem, čo to z komerčno-právneho hľadiska pre EÚ znamená).

Suroviny:

• 50 g paliny pravej zberanej na jar (vegetatívna fáza – máj/jún → absintín → stimulácia trávenia včiel ), zberá sa prakticky celá mladá vňať (20 – 30 cm)

• 900 g paliny pravej zberanej počas kvitnutia (júl – august → tujón → akaricídny efekt na klieštika), zberá sa horná tretina rastliny

• 50 g borovicových púčikov

• 10 litrov vody

• Pozor, je to recept pre kolchozy! Pri dávkovaní uvedenom nižšie je toto množstvo prípravku určené zhruba na 300 litrov sirupu, čo je pri kŕmení 5 litrov sirupu na včelstvo dávka pre zhruba 60 včelstiev!

Postup:

Sušené rastliny sa nakrájajú na kúsky do ~4 cm a zalejú 10 l mäkkej vody, v ktorej sa varia 2 – 3 hodiny v zakrytej nádobe a ďalších 8 hodín sa nechajú lúhovať v teple. Potom sa precedia cez gázu. Hotový odvar má tmavohnedú farbu a výraznú arómu paliny.

Použitie:

Odvar sa pridáva sa do cukrového sirupu v pomere 30 – 35 ml odvaru na 1 l sirupu.

Poznámky:

• Pôvodný sovietsky recept obsahoval dvojnásobnú dávku borovicových púčikov (100 g), lúhoval sa o polovicu dlhšie (12 hodín) a do sirupu sa pridával v koncentrácii o polovicu silnejšej (40 – 50 ml). Mal tiež svoju vlastnú schému kŕmenia, ktorá mala za úlohu preniesť do telesného tuku zimných včiel účinné látky tak, aby ich klieštik prijímal pri saní hemolymfy: 5 – 6 litrov sirupu na včelstvo sa podávalo v 3 dávkach (každé 3 – 4 dni). Niektoré experimenty však ukázali, že ak sa KAS-81 podáva 5 menšími dávkami namiesto 3, účinnosť môže byť ešte vyššia, pretože sa takmer úplne prekryje jeden reprodukčný cyklus klieštika.

• Palina sa zbiera pred silným slnkom – ideálne ráno – vtedy je obsah silíc najvyšší.

• Rastliny produkujú silice hlavne ako obranu proti stresu. Vyšší obsah silíc býva teda v rastlinách rastúcich na suchých stepiach vystaveným silnému slnku, v kamenistých a chudobných pôdach. V úrodných vlhkých pôdach býva obsah účinných látok často nižší. Rozdiel v obsahu silíc môže byť až 10-násobný!

• Kvalita nazbieranej paliny sa dá po domácky zistiť:

  • Vonkajšími znakmi: sýtosť farby listov a púčikov (sivá alebo strieborná), vzrastom rastliny a štipľavosťou zápachu pri podrvení listu.

  • Pomocou odvaru, kedy sa 5 – 10 g čerstvej nasekanej vňate (vrchné časti s púčikmi, ideálne začiatok kvitnutia) zalejú 0,5 dl horúcej vody (~80 °C) a nechajú sa 10 minút lúhovať. Po precedení by mal mať silný odvar zlatisto-hnedú farbu a po ochutnaní (nie veľa) by mal spôsobovať pocit štípania v ústach a v nose. Odvar zo slabej rastliny má zelenkastú alebo bledú farbu a mizernú alebo žiadnu arómu.

• Správne sušenie je taktiež dôležité. Ak sa suší na slnku, pri vysokých teplotách alebo príliš dlho, môže stratiť až 50 – 70 % účinných látok.

• Hoci sa najčastejšie spomína palina pravá (Artemisia absinthium), je možné využívať aj iné druhy paliny, napríklad palinu obyčajnú (Artemisia vulgaris).

Späť na Silice – éterické oleje  |  Nasledujúci článok: Levanduľová silica