Tymianová silica

Najvýznamnejším včelárskym éterickým olejom je bezpochyby tymianový olej. Silica z dúšky tymiánovej (Thymus vulgaris) je ale chemicky mimoriadne variabilná a v závislosti od genetickej populácie a podmienok pestovania sa v nej môže uplatňovať niekoľko rôznych chemotypov, ktorých je dnes známych asi 20. Najznámejšie z nich sú:

• ct. tymol (Španielsko)

• ct. linalool (Francúzsko - Provence)

• ct. karvakrol (Maroko)

• ct. geraniol (Korzika)

• ct. thujanol (Francúzsko - Provence)

Z pohľadu včelárstva majú najväčší význam práve fenolové chemotypy – najmä tymolový, prípadne karvakrolový – pretože obsahujú vysoký podiel silne biologicky aktívnych látok.

Okrem chemotypov sa v obchode stretávame aj s označeniami červený a biely tymianový olej. Nejde však o botanické odrody ani o farbu kvetov rastliny, ale o spôsob spracovania silice. Takzvaný červený tymián predstavuje pôvodnú silicu získanú prvou destiláciou, ktorá obsahuje vyšší podiel fenolových zložiek (najmä tymolu a karvakrolu), má preto tmavší odtieň aj ostrejšiu vôňu a je vhodný na použitie vo včelárstve. Naproti tomu biely tymián je rektifikovaná, teda znovu destilovaná silica, v ktorej je časť týchto fenolov odstránená, čo vedie k jemnejšiemu a svetlejšiemu oleju vhodnému na kozmetické a aromaterapeutické účely.

Pre včelársku prax je však rozhodujúca predovšetkým jedna zložka tymianovej silice – tymol. Práve táto fenolová molekula stojí za väčšinou biologických účinkov, ktoré robia tymianový olej takým významným pomocníkom pri ochrane včelstiev.

Tymol

Tymol je prírodná látka, ktorá sa v posledných desaťročiach stala dôležitou súčasťou integrovaného manažmentu škodcov vo včelárstve. Je to organická zlúčenina (monoterpenoidný fenol), ktorá sa prirodzene vyskytuje v siliciach niektorých rastlín, najmä dúšky tymiánovej (Thymus vulgaris) a pamajoránu obyčajného (Origanum vulgare). V súčasnostoi kraľuje prírodným akaricídom. Ak hovoríme o siliciach a liečbe včiel proti roztočovi klieštikovi včeliemu, tymol je bezpochyby najznámejší a najpreskúmanejší. Má preukázané silné antiseptické, fungicídne a akaricídne vlastnosti. Pôsobí proti širokému spektru mikroorganizmov vrátane baktérií, plesní a roztočov. Má teda pozitívny vplyv aj na celkové zdravie včelstiev.

Pre teplokrvné živočíchy (vrátane včiel a človeka) má tymol pri správnom dávkovaní relatívne nízku toxicitu, čo ho robí bezpečnejším pre použitie vo včelárstve v porovnaní s niektorými syntetickými akaricídmi. Všetkého veľa však škodí. Pri téme tymol sa skloňuje aj slovo predávkovanie.

Tymol sa zvyčajne vyskytuje ako biela kryštalická látka s charakteristickou, silnou bylinkovou vôňou, ktorá pripomína tymián. Je slabo rozpustný vo vode, ale dobre rozpustný v organických rozpúšťadlách, ako sú alkoholy, étery a tuky. Táto vlastnosť je dôležitá pre jeho formuláciu v rôznych prípravkoch. Teplota topenia tymolu je relatívne nízka, približne 49 – 51 °C. Pri vyšších teplotách sublimuje (prechádza priamo z pevného do plynného skupenstva), čo je kľúčové pre jeho odparovanie v úli.

Pôsobenie tymolu

Tymol pôsobí na klieštika kontaktne aj fumigačne (výpary). Používa sa v rôznych prípravkoch s riadeným odparovaním. Typické koncentrácie vo včelárskych prípravkoch sa pohybujú okolo 80 – 90 % čistého tymolu, často v kombinácii s inými látkami na stabilizáciu. Aplikuje sa v množstve rádovo v gramoch na úľ, napríklad 15 – 25 g na jedno ošetrenie.

• Paralyzuje nervový systém klieštika, čo vedie k jeho ochromeniu, odpadnutiu a následnej smrti.

• Má repelentný účinok: Včely sú tymolom menej ovplyvnené ako klieštiky a jeho prítomnosť v úli ich stimuluje k čistiacemu správaniu, pri ktorom odstraňujú aj mŕtve alebo oslabené klieštiky.

• Znižuje reprodukciu klieštika: Bolo zistené, že tymol môže narušiť aj reprodukciu klieštika, čím sa znižuje jeho populácia v úli.

• Účinky tymolu proti nozéme sú tiež predmetom výskumu s pozitívnymi výsledkami. V niektorých štúdiách dokonca prekonáva mätovú silicu.

Ďalšie dôležité vlastnosti

• Teplota: Optimálne teploty pre jeho aplikáciu sú zvyčajne medzi 15 – 30 °C. Pri nižších teplotách sa odparuje nedostatočne a pri vyšších teplotách môže byť pre včely príliš dráždivý, alebo dokonca toxický a viesť k poškodeniu plodu!

• Vetranie: Úľ musí mať dostatočné vetranie, aby sa výpary tymolu mohli šíriť, ale nie príliš silné, aby sa nevyparovali príliš rýchlo.

• Načasovanie: Aby sa predišlo kontaminácii medu, tak ako aj iné prípravky, ani tymol by sa nemal používať počas znášky. Hoci tymol je prírodná látka a jeho rezíduá v mede sú nízke, je dôležité dodržiavať ochranné lehoty. Najlepšie je použiť ho až po medobraní. Ideálne obdobie je skorá jar s teplotami vhodnými na aplikáciu a neskoré leto/začiatok jesene (august – september), kedy sa včelstvá pripravujú na zimu a je potrebné znížiť populáciu klieštika.

• Odolnosť: Výhodou tymolu je, že roztoče si voči nemu nevyvíjajú odolnosť tak rýchlo ako voči niektorým syntetickým akaricídom, čo z neho robí udržateľnú voľbu v boji proti varoóze. Pravidelná kontrola spádu klieštika na podložke je nevyhnutná na posúdenie účinnosti a rozhodnutie o ďalších krokoch.

• Toxicita pre včely: Príliš veľké množstvo či koncentrácia tymolu môže včelstvám uškodiť. Vôňa tymolu je pre včely veľmi silná a môže narušiť ich bežné správanie a organizáciu v úli, omámiť ich a spôsobiť zníženú aktivitu, spôsobiť stres, viesť k vypudzovaniu plodu alebo dokonca k opusteniu úľa či úhynu. Niektoré včelstvá môžu reagovať na tymol citlivejšie ako iné. Nadmerná aktivita na letáči, snaha o ventiláciu alebo dokonca hromadné opustenie úľa sú signály, že koncentrácia je príliš vysoká.

• Osobná ochrana: Okrem prírodnej silice existuje tymol aj priemyselne vyrobený v kryštalickej podobe. Tak či onak, je to prírodná chemikália určená na sebaobranu rastlín miliónmi rokov evolučne otestovaná! Tymol je dráždivý pre pokožku, oči a dýchacie cesty. Pri manipulácii s kryštálmi je potrebné používať ochranné pomôcky (rukavice, ochranné okuliare, respirátor) a pracovať v dobre vetranom priestore.

Aplikácia

Tymol sa aplikuje vo včelstvách rôznymi spôsobmi, väčšinou vo forme, ktorá umožňuje postupné a kontrolované uvoľňovanie jeho pár. Pri mnohých aj komerčných liečivách proti VD sa musí ošetrenie opakovať v určitých časových intervaloch, aby sa zasiahli klieštiky, ktoré sa v čase prvej aplikácie nachádzali v zaviečkovanom plode.

• Gélové prípravky: Najčastejšie sa tymol používa vo forme gélových prípravkov (napr. ApiLifeVar, Thymovar, Apiguard). Tieto prípravky obsahujú tymol v polymérnej matrici, ktorá zabezpečuje pomalé a stabilné uvoľňovanie. Aplikujú sa položením na plodisko včelstva. Dávkovanie a dĺžka aplikácie závisia od konkrétneho prípravku a návodu výrobcu.

• Kryštalický tymol: Najjednoduchší na prípravu, ale najkritickejší na presné množstvo je aplikácia prirodzenou sublimáciou kryštálov tymolu nasypaných na papierovú podložku alebo podobný nosič, ktorý sa umiestni do úľa. Cieľom je, aby sa tymol pomaly odparoval a jeho výpary sa šírili v úli. Práve tieto výpary sú toxické pre klieštika. Kľúčové je množstvo a vonkajšia teplota. (O toxicite tymolu na včely sme písali vyššie.) Pri priamej aplikácii tymolových kryštálov je dôležité mať na pamäti, že neexistuje jedno univerzálne, striktné pravidlo pre dávkovanie, ktoré by platilo pre všetky včelstvá a všetky podmienky. Presné dávkovanie závisí od sily včelstva, typu a veľkosti úľa a predovšetkým od vonkajšej teploty. Väčšinou sa uvádza dávka v rozmedzí niekoľkých gramov, napríklad 8 – 20 g, v závislosti od podmienok a konkrétneho protokolu, ale často sa odporúčajú celkové dávky v rozmedzí 15 – 25 gramov tymolu na včelstvo, rozdelené do viacerých menších opakovaných dávok (napríklad 3 – 5 gramov nasypaných na kartón alebo papier (10 cm2) každých 7 – 10 dní, alebo 5 – 10 gramov vo vrecúšku z priedušného materiálu v dlhších intervaloch) namiesto jednej veľkej dávky. Tým sa zabráni predávkovaniu a zabezpečí sa stabilnejšia koncentrácia výparov v úli. Celková dĺžka ošetrenia tak môže byť 3 – 6 týždňov. Nosiče umožňujú pomalé a postupné uvoľňovanie tymolu. Zvyčajne sa umiestňujú na horné latky rámikov v plodisku pod stropnú pokrývku (medníky by nemali byť nahodené). Dôležité je, aby bol zabezpečený dostatočný priestor nad aplikátorom kvôli cirkulácii vzduchu. Ako už bolo spomenuté, ideálna vonkajšia teplota pre aplikáciu tymolu je v rozmedzí 15 – 30 °C, optimálny rozsah je 20 – 25 °C.

• Odparovanie z médií: Niektorí včelári používajú tymol rozpustený v alkohole alebo inom vhodnom rozpúšťadle, ktorý sa potom aplikuje na savé podložky. Táto metóda je pokusom o zlepšenie priamej aplikácie kryštálov a simuláciu riadeného uvoľňovania, aké používajú komerčné prípravky ako Ekopol a Ekovartin. Namiesto priameho sypania kryštálov sa tymol najprv rozpustí v prchavom rozpúšťadle (napr. 95 % etanol, izopropylalkohol alebo špecifické farmaceutické nosiče). Tým sa vytvorí roztok s presne definovanou koncentráciou tymolu. Tento roztok sa potom aplikuje na savé médium, ako sú špeciálne celulózové pásiky, včelárske hubky, kúsky kartónu alebo drevovláknitej dosky. Tým, že sa tymol rozpustí a pripraví roztok, je možné oveľa presnejšie odmerať požadované množstvo tymolu na jednu podložku. Rozpustený tymol sa rovnomerne rozprestrie po celej savé ploche podložky, čo vedie k konzistentnejšiemu odparovaniu. Hoci to nie je tak sofistikované ako patentované polymérové nosiče v komerčných produktoch, savé médium pomáha spomaliť a stabilizovať rýchlosť odparovania v porovnaní s voľne sypanými kryštálmi. Alkohol sa odparí rýchlo, ale tymol zostane v štruktúre nosiča a sublimuje pomalšie, čím sa znižuje riziko náhlych, vysokých koncentrácií výparov, ktoré by mohli včely stresovať alebo poškodiť. Typické odporúčania (ktoré sa však môžu líšiť a mali by byť overené zo spoľahlivých zdrojov) môžu zahŕňať prípravu roztoku s koncentráciou napr. 10 – 20 g tymolu na 100 ml alkoholu a následné nasiaknutie podložiek tak, aby každá obsahovala požadovanú dávku tymolu (napr. 50 – 100 mg na podložku, v závislosti od sily včelstva a frekvencie aplikácie). Podložky sa umiestňujú podobne ako komerčné pásiky – zvyčajne na horné latky rámikov v plodisku. Ošetrenie sa zvyčajne opakuje niekoľkokrát v určitých intervaloch. Použitý alkohol alebo iné rozpúšťadlo musí byť bezpečné pre včely a nemalo by zanechávať nežiaduce reziduá v úli alebo mede. Etanol a izopropylalkohol sa považujú za bezpečné, pretože sa rýchlo odparujú. Táto metóda je určená skôr pre skúsených včelárov, ktorí majú prístup k presným váham a vedia správne pripraviť roztoky a bezpečne s nimi manipulovať.

• Pridávanie do krmiva: Tymol sa najprv musí rozpustiť napríklad ako je uvedené v kapitole emulgácia.

  • Dávkovanie v sirupe: Bežné odporúčania pre liečbu varoózy cukrovým sirupom s tymolom sa pohybujú v rozmedzí 250 mg až 1 g tymolu na liter cukrového sirupu. To znamená napríklad 0,25 až 1 ml (gram) čistého tymolu na 1 liter sirupu. Tento sa aplikuje opakovane, napr. 3 – 4 krát v intervaloch 5 – 7 dní, v závislosti od protokolu. Celková dávka by nemala prekročiť 4 – 5 gramov tymolu na včelstvo za celú liečbu.

  • Alternatívne sa dá vyrobiť väčšie množstvo základného roztoku (30 g tymolových kryštálov sa rozpustí v 150 ml alkoholu), ktorý sa potom ďalej riedi do kŕmneho sirupu. Odporúča sa približne 2,5 ml na 4,5 litra cukrového sirupu. Alternatívne, pre prevenciu fermentácie sirupu alebo ako mierna podpora zdravia, sa môžu používať nižšie koncentrácie, napr. 1 čajová lyžička (cca 5 ml) pripraveného alkoholového roztoku na 5 litrov sirupu.

Späť na Silice – éterické oleje  |  Nasledujúci článok: Mentol