Dogmy o včelách a včelárení

Dogma (z lat. dogma < gr. dógma < gr. dokeúein, dokein = mieniť) je v širšom (neteologickom) zmysle nespochybniteľný autoritatívny názor, výpoveď či zásada.
Wikipédia – slobodná encyklopédia

Predchádzajúcu definíciu z Wikipédie musím na tomto mieste trochu odľahčiť a doplniť a tým ju viac priblížiť k tomu, o čo v tomto článku ide, čiže:

Dogma je v širšom zmysle nespochybňovaný názor, výpoveď či zásada vydávajúca sa za pravdu.

Slovo nespochybniteľný (dané príkazom) som zjemnil a vymenil za slovo nespochybňovaný (dané nevedomosťou).
Vynechal som aj prívlastok autoritatívny, keďže v demokratickom spoločenskom zriadení je vylúčené, aby nám boli akékoľvek nespochybniteľné názory autoritatívne vtláčané – či už 👍lajkami, reklamou, propagandou, alebo cenzúrou.
V pôvodnej definícii tiež chýba dôležitý dôvetok, poukazujúci na samotné pôsobenie dogmy, čiže to, že dogma je všeobecne ponímaná ako pravda.

Dôvod tejto nutnej úpravy definície pochádza z aktuality súčasného vzdelávania – na ktorú definícia z Wikipédie nemyslela, kedy informácie podávané ako pravda sú buď nesprávne prekladané z iných jazykov, alebo sú výsledkom vzdelávania detí prostredníctvom animovaných filmov, či virálne rozšírené lajkovaním👍. Extrémnou formou rozširovania dogmatických „právd“ sú oficiálne hoaxy, akým je napríklad hoax o botulotoxíne v mede.

O zámernom krútení informácií na tému včelárenie povedzme, že nie je. 🤐

Pre ilustráciu: Americké slovo raven sa s obľubou prekladá ako havran len preto, že prekladateľ nie je biológ, a teda nemá znalosť o tom, že na americkom kontinente havrany nežijú. Raven je krkavec. Problém väčšiny nesprávnych prekladov totiž nie je v tom, že by prekladateľ dokonale neovládal jazyk z ktorého prekladá, ale že bohužiaľ dokonale neovláda jazyk do ktorého prekladá! Kto z nás by vysvetľoval svojmu dieťaťu ako má zapnúť práčku slovami: „Pre spustenie programu stlač zelené tlačidlo“? Zrejme by mu povedal: „Program spustíš stlačením zeleného tlačidla“. Napriek tomu je anglická stavba slovenskej vety v príručkách a reklamách už tak bežná, že ju ani nevnímame.

Poďte si teda zvýšiť sebavedomie poznávaním pravdy na poli včelárenie a pozrieť sa na to, čím je bežný občan zavádzaný, dezinformovaný či priam klamaný.

Včelárstvo

Citované z Wikipédie bez zvýraznenia citovaného textu: Včelárstvo je (amatérsky alebo profesionálny) chov včelích kolónií, prípadne aj príslušná výroba medu a vosku a prípadne aj náuka o chove včelích kolónií a výrobe medu a vosku (niečo podobné je apidológia). Chovateľ včiel alebo odborník na včelárstvo sa nazýva včelár.

Včelári sa starajú o včely na účely zberu medu a včelieho vosku, s cieľom opeľovať plodiny, alebo na odchov včiel pre ďalších včelárov.

Je dosť ťažko jednoznačne povedať k čomu má včelárstvo bližšie – či k záľubám – koníčkom, poľnohospodárstvu alebo entomológii. Môžeme vo všeobecnosti povedať, že ku všetkému spomínanému má dosť blízko. (koniec citátu)

Včely žijú v „kolóniách“

Nie že by definícia slova kolónia tak, ako je napísaná, bola napadnuteľná. To nie. Ale kto z nás sa bude ponáhľať nazrieť, ako je termín kolónia zadefinovaný, keď začuje, že včely žijú v kolónii, alebo keď sa na Wikine dočíta, že včelárstvo je chov včelích kolónií? A stavím sa, že ani jeden včelár by takúto hlúpu definíciu nepoužil, keby sa snažil popísať, čomu sa to vlastne venuje.

Slovo kolónia v normálnom zdravom Slovákovi vzbudí predstavu samostatných živočíchov, ktoré sa z dôvodu životnej potreby či výhody zlučujú alebo zhlukujú (hniezdne kolónie vtákov a pod.).

Jedinci druhu včela medonosná sa nezlučujú, nezhlukujú, a ani iným spôsobom nevyužívajú výhody hromadného spolunažívania! Už výraz jedinec je tu vlastne šrégom. Zrod včely je totiž ekvivalent zrodu bunky v našom tele: Každá včela (vrátane matky) sa narodí ako neoddeliteľná súčasť superorganizmu a aj celý svoj život prežije ako končatina či orgán metabytosti zvanej včelstvo. Mimo úľa strávi len zhruba 5 % svojho života, a aj to nie za iným účelom, než výživy celku. To iba Včielka Maja s Vilkom dostali romantickú výnimku žiť svoj samostatný život na lúke.

Popisovať včelstvo americkým termínom kolónia včiel vidím ako veľmi nešikovný počin a som názoru, že slovenskí biológovia mali proti nemu protestovať a vymyslieť výstižnejší termín popisujúci tento životný útvar. Napríklad roj, spoločenstvo alebo rodina.

(viac o superorganizme) (iný článok o fungovaní včelstva)

„Výroba“ medu a vosku (a ostatných včelích produktov)

Wikipédia definuje výrobu takto: Výroba alebo produkcia je ľuďmi organizovaný proces premeny vstupov na hmotné statky (v širšom zmysle aj služby) určené na nejaký úžitok (uspokojenie potreby).

Skúste prekvapiť niektorú (dojčiacu) matku vetou, že jej materské mlieko je výrobok a počkajte si, kam vás kopne! Pozoruhodné je, že odsaté a zabalené materské mlieko opatrené cenovkou už výrobkom je a môžeme hádať, kedy sa ním stalo...

Bol by som zvedavý, kto z ôsmych miliárd ľudí by bol schopný vyrobiť mi na objednávku včelí med, vosk, či iný včelí produkt!!! No, kto?! (Náhradky sa nepočítajú – ani materské mlieko sa nedá nahradiť nijakým výrobkom.)

Ľudia boží, včelí med nie je výrobok – nevyrába sa! Včielky ho vytvárajú z nektáru alebo medovice pomocou svojich žliaz a odparovania vody. Jediné, čo vedia ľudia svojím prispením k „výrobnému“ procesu s včelím medom urobiť je znehodnotiť ho! (Viac o včelích produktoch)

„Účely“ a „ciele“

Podľa už citovanej wiki-definície včelárstva sa včelári starajú o včely na účely zberu medu a včelieho vosku [= zisk], s cieľom opeľovať plodiny [= zisk], alebo na odchov včiel pre ďalších včelárov [= zasa zisk].

Ak sa na túto definíciu pozriete len z mierne abstraktného odstupu, zistíte, že to nie je definícia včelárenia, ale definícia modernej doby: Celý vesmír je tu len kvôli uspokojovaniu potrieb demokratického občana. Konečne som pochopil zmysel Big Bangu! Ak sa mýlim, tak potom wiki-definícia odhaľuje, že v krajine, z ktorej pochádza jej páchateľ, musí byť včelárstvo absolútne výnosný biznis – zisk na každom kroku! (Úplne vidím, ako sa slovenskí aj českí včelári po prečítaní tejto vety váľajú od smiechu po zemi.) 🤣

Ak ste čítali predchádzajúce články v sekcii Včely a človek, možno sa vás dotkla esencia toho, ako chápeme včelárenie my a aj mnohí iní včelári. Skúsim ju teraz zhrnúť do jednej vety: To nie pre občana tu Včely sú, ale Človek je tu (aj) vďaka Včelám ♥️.

(Najmladším: Prepáčte, som boomer, neviem akej farby srdce je správne k vyjadreniu lásky a vďaky za svoje bytie v Prírode.)

Včelárstvo tu nie je kvôli „cieľom“, ani na „účely“. Včely sú tu od nepamäti a včelárenie odjakživa. Bolo tu už v dobách, kedy tu ešte neboli ani potreby ani ich uspokojovanie, ani účely ani ciele... Bolo len Bytie vo Vzájomnosti. To je pravá a presná definícia včelárstva. Ja verím, že len totálny výnosník to takto necíti.

Med je „tekutina“

Podľa Wikipédie: Med je viskózna sladká a lepkavá tekutina, ktorú vytvárajú niektoré druhy hmyzu (hlavne včely) zberom a zahusťovaním sladkých štiav – predovšetkým nektáru kvetov.

Popisovať včelí med ako tekutinu môže iba človek, ktorý sa s ním stretáva len v tejto podobe v pohároch na polici. Či už v obchode, alebo doma v komore (áno, bohužiaľ aj mnohý včelár).

Včely by med ako tekutinu nikdy nepopísali. Vedia totiž, že si svoje skryštalizované zásoby v plástoch musia vlastným teplom (37 °C) na kvapalinu premieňať! Tekutosť medu je len jedným z dvoch skupenstiev, v ktorom sa na tejto planéte nachádza a v tomto skupenstve sa z dôvodu atraktívnosti med umelo udržuje. Najbežnejším spôsobom jeho dlhodobého udržovania v tekutom stave je zahrievanie nad 60 °C, pričom sa ale zbaví všetkých liečivých, výživných a dokonca aj jemných chuťových látok – okrem cukrov (glukózy a fruktózy). Takže kúpou žiarivo krásneho dlhodobo tekutého „včelieho“ medu si vlastne nekupujete včelí med, ale len tekuté sladidlo z včelieho medu vyrobené (o výrobe sme písali vyššie), ktoré navyše ani ako pravý med nechutí.

Definícia medu z vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky – č. 41/2012 Z. z. – o mede je oveľa triezvejšia, než tá z Wikipédie: Med je prírodná sladká látka produkovaná včelou medonosnou z nektáru rastlín, výlučkov živých častí rastlín alebo výlučkov hmyzu cicajúceho živé časti rastlín, ktorý včely zbierajú, pretvárajú a obohacujú vlastnými špecifickými látkami, ukladajú, zahusťujú, uskladňujú a ponechávajú v plástoch, aby vyzrel.

Med teda nie je tekutina! Tekutosť je len jedným z jeho dvoch skupenstiev. (Viac o mede)

Včely majú „kráľovnú“

Vo včelstve skutočne je včela, ktorá je jedinečná a plní v ňom jedinečné úlohy.

Ako sme si už hovorili vyššie, pri rozoberaní nezmyslu kolónia, je potrebné nahliadať na včelstvo ako na celistvý organizmus, akým je napríklad aj ľudské telo. Aj v ňom by sme našli jedinečné orgány a mohli by sme sa dohadovať, ktorý z nich nazveme najhlavnejším, čiže kráľovským.1 Hľadať vo všetkom najdôležitejší prvok je bežná potreba euro-americkej ľudskej mysle. Možno by mi dala psychológia za pravdu, že naša potreba poznania a vyčlenenia kľúčového prvku vzniká z potreby všetko ovládať (zmocňovať sa) a potreba všetko ovládať (a všetkého sa zmocňovať) vzniká z obyčajného strachu zo Života.

Ďalším dôvodom prečo sa včelia matka zvykne nazývať kráľovnou, je adaptácia jej mena z iných európskych neslovanských jazykov. Vo všetkých slovanských jazykoch sa nazýva matka, majka, matica, mati, maci.

Tretím dôvodom sú naše deti. Svet, v ktorom hrá významnú rolu kráľovná je (pre deti) oveľa atraktívnejší, než svet, kde si len matka zastáva svoje úlohy.

Presne tak, ako naše JA (naša osoba) nekraľuje nad funkciami nášho tela, nevie ovládať rytmus srdca, ani nemôže odmietnuť dýchanie, a ani vynechať vylučovanie, tak ani včelia matka nedokáže panovať nad rytmami svojho včelstva, a ani nemôže odmietnuť plniť svoje funkcie. Dokonca nemôže odmietnuť naklásť vajíčko do bunky, z ktorej sa narodí jej zástupkyňa, ktorá ju do mesiaca nahradí.

Bude to ďalšia kráľovná, ktorá nad ničím nekraľuje.

(Viac o včelej matke) (iný článok o funkcii matky vo včelstve)

Jej veličenstvo obklopené družinou. S tou ružovou škvrnou na hrudi sa nenarodilo, tú veličenstvu namaľoval včelár, aby bolo ľahšie rozpoznateľné od svojich poddaných. Autor snímky: Scott Bauer, USDA Agricultural Research Service

Pokračovanie nabudúce...

Kedysi sa s obľubou polemizovalo, či je dôležitejšie srdce a či hlava (mozog). Dnes by sa asi rozhodovalo, či je to zadok alebo prsia. 😂 Aj tu platí, že potreba ovládať vzniká zo strachu zo Života. 🤔

Page updated

Google Sites

Report abuse