Kto je teda roj?

alebo ako sa včely množia

Kto trpí kauzalitou – potrebou vidieť výsledky svojho konania už za svojho života, nemá hodnotu pre spoločenstvo, z ktorého vzišiel.
Martín Prechtel

Najprv všeobecne

Neviem si spomenúť, ktorá živá bytosť tu na Zemi nezanecháva potomstvo... Asi žiadna. Ani by to nemalo logiku, pretože okrem homo sapiens domesticus sú všetky ostatné druhy smrteľné. Podľa toho sa aj správajú – obnovujú sa, aby sa nasynchronizovali na okolité bytosti, s ktorými vytvárajú spoločný priestor (= sú jeho prvkami či orgánmi). Človek rozumný zdomácnený sa nepotrebuje ani obnovovať (denne trvá na tom istom) ani synchronizovať, lebo „je nesmrteľný“. To mu umožňuje priestor chápať ako prázdnu krabicu, a je teda „výlučne v jeho kompetencii“ čo bude a čo nebude „jeho“ krabica obsahovať.

Napriek tomu, že homo sapiens domesticus necíti tieto dve vesmírne potreby, predsa len z nejakých neznámych pohnútok zanecháva potomstvo. Asi za to môže nejaká vžitá archaická propaganda (malo by sa / nemalo by sa) – možno v podobe vzdelania, náboženstva, hračiek pre deti, či ilúzie nejakého druhu nedostatku. Očividne sa propagande na tomto poli darí, keďže v apríli 2022 žilo na svete skoro 7 938 000 000 ľudí.

Podľa seba súdim teba

Z pozorovania posledne spomínaného javu na sebe, a z nepochopenia smrti – ako hybnej sily organických bytostí, ľudia chybne nazvali obnovu a synchronizáciu druhov množením. Napriek tomu, že je tento termín chybný, je zažitý, a teda ho budeme v ďalšom texte používať.

Prečo chybný? Máte pocit, že okrem človeka, jedincov iných druhov pribúda? Nie, len sa vymieňajú generácie a z novej generácie sa odstraňujú jedinci nevhodní do mozaiky obývaného priestoru. (Keďže inteligencia Prírody je nekonečná, môžeme si byť istí, že ani pred antropocénom to nebolo inak.) Nemôžeme teda vravieť o mnohosti, a teda ani o množení. Anglický jazyk mi tento jav pomôže dovysvetliť, lebo miesto slova multiply, používa presnejší termín reproduce.

Ale späť ku včelám

Keďže včelstvo víta smrť do svojho dynamického života ako jeho prirodzenú hybnú silu, je od prírody prakticky nesmrteľné. V kostoloch v Etiópií sú známe včelie obydlia obývané včelami nepretržite už viac ako tisíc päťsto rokov. Je to preto, že včelstvo sa vie na Prostredie synchronizovať aj bez rozmnožovacieho pudu. Dokáže si totiž svoj esenciálny orgán – matku, v prípade straty jej vitality, vymeniť samo. Nasledujúca mladá matka sa spári s trúdmi bez toho, aby včelstvo samotné prejavilo rozmnožovací pud, čiže aby prešlo do rojovej nálady. Tým sa mladá matka pohlavne vybaví novou genetickou a epigenetickou výbavou, a teda včelstvu zabezpečí synchronizáciu s prostredím na ďalšie obdobie.

Aj v prípade, že hovoríme o zanechávaní potomstva a/alebo o zvyšovaní počtu „jedincov“ druhu včela medonosná, musíme hovoriť nie o včelách, ale o včelstvách. Multiplikácia jednotlivých včeličiek totiž nie je množenie včiel, ale rast včelstva – podobne ako multiplikácia buniek v našom tele je rast alebo obnova orgánov.

Je to preto, že včelstvo je mnohotelový organizmus (metabytosť), a na rozdiel od mnohobunkových organizmov sa nemnoží pohlavne, ale delením. Pohlavný akt jedinej včely (matky) je sekundárny (= sprievodný, nie však nepodstatný) a nezabezpečuje reprodukciu v zmysle množenia jedincov včely medonosnej, ale zabezpečuje reprodukciu jednotlivých prvkov včelstva (včeličiek) v zmysle už spomínaného rastu včelstva, a tiež jeho synchronizácie na prostredie. Podľa toho, ako to chápem ja, môžu sa včelstvá delením buď množiť, alebo rozmnožovať. Množenie (reprodukcia) je prirodzené a samostatné, rozmnožovanie (multiplikácia) je umelé – včelárom vynútené.

Umelé rozmnožovanie včelstiev nie je postavené na potrebe obnovy a synchronizácie v priestore (= prírode). Je postavené na vôli včelára a na prirodzenosti včelstva mať matku. Jedným spôsobom rozmnožovania je odloženec, druhým je zmetenec.

Oproti tomu, prirodzené množenie včelstiev – rojenie – je synchronizácia v priestore par excellence [pár ekseláns]!😁 Je prejavom vysokej inteligencie včelstva pozorovateľnej ako prírodná automatika. (Celkovo je Najvyššia Inteligencia Prírody pozorovateľná ako banálne dejúce sa deje.)

Pred rojením

Už krátko po zimnom slnovrate (Vianoce) dostanú včielky od Matky Prírody signál k rastu. Začnú chovať a odchovávať najprv niekoľko stoviek, neskôr tisícok, nových včelích robotníc – jarnú pracovnú smenu. (Od vajíčka po lietavku – včielku schopnú znášky – uplynie 40 dní.) Na jar býva počasie kolísavé, ale akonáhle nastane hojnosť jarných kvetov, lietavky trávia značnú časť dňa v chotári a úľ sa „vyľudní“. To je signál pre mladušky (mladé úľové včely), aby prechádzali na funkciu lietaviek. V noci sa zasa musí spracovávať sladina, ktorú lietavky priniesli. To je znamenie hojnosti. Stavajú sa trúdie (samčie) bunky pre trúdí plod. Zároveň je to signál pre matku, že môže zvýšiť tempo kladenia vajíčok – až 2000 denne, z ktorých sa o 3 týždne uliahnu nové mladušky. Tie budú po 4 dňoch kŕmičkami, a po ďalších 2 dňoch kojičkami (spisovne dojčičkami). V úli sa spustí sa obrovská produkcia materskej (kŕmnej) kašičky, ktorej prebytky idú larvičkám robotníc nasledujúcej generácie. Po takejto dupli sa vyvinú špeciálne robotnice, pripravené na náročnú úlohu akou je rojenie.

Rojenie

Môžeme si byť istí duševnou inteligenciou včelstva, čiže tým, že včely majú chotár preskúmaný a vedia si vyrátať, akú budúcu znášku môžu očakávať. Okrem toho je tu ešte nekompromisný hardvérový signál. Keď sa plocha buniek so zásobami dotkne plochy buniek s vyvíjajúcim sa plodom, znamená to, že v úli už nie je kde stavať, že úľ je nabitý od letáča až po strechu plodom všetkých štádií vývoja a zásobami všetkého druhu, a že potravy v chotári je dostatok. Inak povedané – budúce pokolenie má postarané o zásoby a o pracovnú silu na dlhú dobu.

Včielky teda vystavajú niekoľko (desiatok) špeciálnych zväčšených buniek vo zvislej polohe, do ktorých matka nakladie vajíčka a včielky ich kŕmia iba stravou šampiónov – materskou kašičkou. A naopak – svoju matku včielky kŕmiť prestávajú, aby bola ľahšia a bola schopná letu. Akonáhle je prvá z materských buniek zaviečkovaná, čiže je prvá z mladých matiek „na ceste“, stará kráľovná aj s družinou obsahujúcou tiež supervčely (odchované na spomínanej dupli), opustí rodný hrad a vydajú sa hľadať nové kráľovstvo. Takýto roj so starou (prezimovanou) matkou sa nazýva prvoroj. Družina sa predtým ešte výdatne zásobí medom, lebo nastávajúce dni sa bude musieť venovať iným úlohám, než znáške. Už hľadanie nového bývania nie je jednoduché.

Toto hľadanie má niekoľko štádií. Prvým z nich je zavesenie sa roja na strome v blízkom okolí predchádzajúceho domova. Podľa literatúry sa odtiaľto vydajú prieskumníčky hľadať nový vhodný priestor na bývanie. Keď ho nájdu, prídu o tom podať správu. Podľa množstva prieskumníčok prichádzajúcich z rovnakej destinácie a veľkosti ich nadšenia, sa roj presunie do nového. Včelár má teda nejaký čas na to, aby nový priestor ponúkol včielkam sám.

Podľa mojich vlastných skúseností má toto hľadanie akúsi predohru už pred samotným vyrojením. Ak včelár skladuje svoje včelárske pakšamenty v relatívnej blízkosti včelnice, môže si všimnúť, že v rojovej sezóne javia včielky o jeho včelársky materiál zvýšený záujem, hoci v chotári je včelej paše dosť a dosť. Kľudne sa to dá pokladať za správu v znení: „Chystáme sa na rojenie“. Ak vo včelárovom sklade s rámikmi krúži včiel niekoľko desiatok, mal by bežať pozrieť sa do záhrady, či mu niekde roj už nevisí.

V pôvodnom úli – materskom včelstve – teda zostáva niekoľko (desiatok) materských buniek s potencionálnymi mladými matkami v rôznom štádiu vývoja a okrem nich všetko, čím disponovalo včelstvo so starou matkou doteraz. Na tomto mieste sa ešte patrí podotknúť, že prevážna väčšina včelích problémov je viazaná na včelie dielo (plásty) a jeho biorytmy. To znamená, že rojenie je ozdravný proces pre pôvodnú matku a jej družinu.

Mladé potencionálne matky ešte čaká výberové konanie. Komisiu tvorí buď včelár, ktorý zredukuje počet materských buniek na jednu, alebo bude komisiou Príroda osobne, ktorá preverí mladé matky v teréne ďalším rojením. Takéto roje s ešte nespárenými (nekladúcimi) matkami sa nazývajú poroje.

Na novej matke, ktorá zostane obývať pôvodný úľ teda zostáva úloha hrdinská – vybaviť svoju genetickú banku a epigenetické zachovania sa tak, aby sa jej družina vedela vysporiadať s dedičstvom po predchádzajúcej vláde.

Čím nižšie – tým viac prechádza text zo slovenčiny do včelárštiny, ale rozhodne sa týmto nenechajte odradiť od ďalšieho čítania. Pre laikov môže byť zaujímavá napríklad kapitola o chytaní roja...

Pivničiari či sklípkani

Vo včelárskej literatúre sa s obyčajnosťou tak samozrejmou, akou je povedať „Nazdravie!“ niekomu, komu sa kýchlo, dočítate, že „... roj po usadení umiestnime do pivnice, alebo na podobné chladné a temné miesto...“. My toto nikdy nerobíme! Včelstvo je slnečná bytosť – v žiadnom prípade nepatrí do pivnice ani do sklepa! Dôvodom tejto praktiky je nepochopenie toho, kto je včelí roj.

Kto je teda roj?

Roj je včelia metabytosť, ktorá sa len pred pár chvíľami „zresetovala do továrenských nastavení“. Má teda prudkú potrebu organickej komunikácie. Z toho, čo už vieme o úli nám dopne, že roj prišiel o väčšinu hardvérových komunikačných prostriedkov, ako sú plásty a zapropolisované drevo úľa (vibrácie a zvuky) a utesnená dutina (závetrie pre rozptyl pachov) a ktovie, o čo všetko ešte, o čom naša päťzmyslová senzorická paleta ani nešípi. Slovo „zapropolisované“ (drevo úľa) som zvýraznil preto, lebo úle, či skôr drevené škatule, ktoré rojom podstrkujeme a v ktorých ešte voľne hrkocú rámiky, nemajú zatiaľ potrebné komunikačné vlastnosti – tie nadobudnú až o hodne neskôr.

Tí pivniční včelári a sklepní včelaři strasú roj do spomínanej hranatej drevenej škatule honosne nazvanej úľ a doslova prerežú guľatú metabytosť, piatimi až desiatimi medzistienkami1. Nemôžu sa potom čudovať, že včelstvo má tendenciu takúto katovňu opustiť! Proti opusteniu mučiarne sú najlepšie okovy z reťazami, čiže už spomínaná studená pivnica, kam sa škatuľa umiestni. Včelstvo je mega inteligentné. Vie, že má v bruškách včiel zásoby len na pár dní, a tak nemôže strácať čas. Keď sú vonkajšie podmienky nevyhovujúce (tma a chlad), musí prijať to, čo má (škatuľu s čepeľami medzistien) a musí začať stavať svoju vnútornú kostru (plást) tam, kde je!

„Hotovo – roj je usadený na medzistienkach!“ Teší sa pivničiar.

Náš úľ pre usadenie roja

Náš úľ pre usadenie roja má – podľa jeho veľkosti – 2 až 4 rámiky s medzistienkami a 8 až 6 stavebných rámikov (pri riadnom 10 # vysokom nadstavku). Súše nedávame – bola by škoda nevyužiť obrovský potenciál čistého roja a „zašpiniť“ ho partiovým tovarom. Naozaj nikdy nekombinujte v úli pre roj nové rámiky so súšami! Škaredo by ste rozladili túto Vesmírom vyladenú mašinku! To už mu radšej dajte súše v plnom počte.

Chovateľský a rojový kalendár.pdf

Asi to nemusí byť každému jasné – skúsim to načrtnúť: Roj má naprogramované najprv sa venovať stavaniu a potom postupne pripájať vo väčšej a väčšej miere odchov plodu a zhromažďovanie zásob.

To sa krátko napíše, ale do toho patria celé kúzla s termoreguláciou, kŕmením matky, znáškou peľu (ten je potrebný aj na tvorbu vosku aj na kŕmenie plodu) a kto vie čo všetko ešte.

Ak usadenému roju podhodíte niekoľko prázdnych súší, matka sa na ne samozrejme vrhne, začne klásť vajíčka a včelstvo bude musieť za pochodu zmeniť celý program, čo sa v prírode nestáva, čiže k tomu nemá manuál! Čo ale spraví určite je, že horné – zásobné bunky tých podhodených súší natiahne na dvojnásobok (áno, až po medzistienku susedného rámika!), a takú včelársku úľavu, aká vás čaká v deň, keď takéto plásty vytavíte v tavidle, si neviete ani predstaviť! 😁

Stavebné rámiky

Náš stavebný rámik nie sú len postĺkané prírezy (hoci tie by tiež určite fungovali). Na hornú a na bočné latky „prišívame“ včelárskym drôtikom drevenú špajdľu a pomocou úzkeho štetca ich z vnútornej strany natierame rozpusteným horúcim voskom. Sľubujeme si od toho akúsi simuláciu delta trámikov a zároveň vytvárame bázu z vosku pre stavbu plástu.

Rozloženie rámikov v úli pre roj je logické: 1 až 2 rámiky s medzistienkami po každej strane – to aby vôňa vosku a naznačené šesťboké bunky pripomínali domov a 6 – 8 stavebných rámikov v strede. Ak ste doteraz čítali pozorne, dochádza vám prečo. Tieto stavebné rámiky vytvárajú kompaktnú dutinu, kde sa roj môže znovu celostne a neprerezane „zavesiť“, pokračovať v komunikácii a stavať pomocou jeho obľúbeného retiazkovania. Takýto úľ umiestnený priamo na včelnici nám ešte ani jeden roj neopustil.

Chytanie roja

Stáť v strede oblaku usádzajúceho sa roja a dovoliť svojej duši byť jeho súčasťou je najkrajší včelársky zážitok. Vďaka nebodavosti rojových včiel je to najlepšia možnosť, ako začať láskyplný vzťah.

(To, že som na videu vyzlečený nie je z frajeriny. Je to z technických príčin, aby mi – ako sa u nás hovorí – nenapadali včely za krky. Aj sa to potvrdilo: dostal som síce 4 žihadlá – no nikam inam, než do predlaktia, na ktoré mi spadla časť roja a pritlačené včielky konali reflektívne – nie agresívne. Ak by sa mi pritlačili pod odevom – to by bol iný tanec...)

Ešte poznámka k tej nebodavosti: Aprílové roje môžu obsahovať ešte značný počet zimných včiel. Tie majú od prírody nastavený vyšší stupeň ochrany včelstva. Druhou vecou, s ktorou treba rátať, je počet dní, ktoré strávil roj mimo úľ. Môže byť, že miesto kde visí už prijal za svoje (už začal stavať prvý plást) a brušká včiel už nie sú prepchaté zásobami. Keď neviete, ako dlho už visí na mieste, kde ste ho našli, radšej si ten skafander oblečte.

Nasledujúce úkony

Domovský úľ

Okrem postarania sa o roj samotný, sa včelár musí postarať o tzv. materské alebo domovské včelstvo obývajúce pôvodný úľ, to jest o včelstvo, ktoré vzniklo oddelením sa roja. Ak včelár nestihol začiatok udalosti, ale prišiel trochu neskôr, je ešte možné tento úľ identifikovať podľa niekoľkých desiatok až stoviek popadaných a lezúcich včiel a trúdov pred/pod jeho letáčom.

Včelár má v podstate štyri možnosti:

Nechať všetko tak a „tešiť sa“ o týždeň na ďalšie množenie včelstva porojmi s mladými výborne lietajúcimi matkami, ktoré sa budú liahnuť na turnusy (každý deň niekoľko), čo môže síce viesť k zdravému prirodzenému výberu, no zároveň k derivácii sily včelstiev, k šialenstvu včiel a nakoniec aj včelára. (O porojoch sa ešte dočítate nižšie.)
Prezrieť dvakrát veľmi pozorne celé plodisko rámik po rámiku. Pri prvom prelistovaní musí vylosovať z materských buniek (MB) jednu, ktorú pomocou cítenia určí za budúcu matku, pri druhom prelistovaní musí vylámať tie MB, na ktoré sa neusmialo šťastie. (Niektorí včelári nechávajú ešte jednu MB ako rezervu, no riskujú tým poroj.)
Rozdeliť domovské včelstvo na niekoľko odložencov. O tejto technike sa viac dočítate v článku Odloženec principiálne v kapitole Rojové odložence.
Urobiť rojové demareé. O tejto technike sa viac dočítate v článku Metóda demareé principiálne v kapitole Rojové demareé.

Pre 2. a 3. bod pripomínam, že s materskými bunkami by sa malo manipulovať v deň rojenia. V ďalších dňoch v nich bude prebiehať metamorfóza a zbytočné vonkajšie vplyvy a otrasy by ich mohli zničiť.

Usadený roj

Asi tak po troch dňoch by mali byť úlohy vo včelstve vykomunikované, čiže určené – pozemsky povedané – roj by mal byť pevne usadený. Pozná sa to podľa lietaviek nosiacich peľ. Včelstvo určite ocení zakŕmenie a včelár ocení rovné plásty. Z týchto dôvodov je dobrá prehliadka, pri ktorej vyberieme všetky stavebné rámiky bez začatého diela. Tie, ktoré zostávajú v úli prezebrujeme medzistienkami. Nie že by som mal z „trhania“ včelích retiazok nejaký skvelý pocit, no moderné včelárenie je bohužiaľ o kompromisoch. Nemôžme si dovoliť krivolaké plásty.

V kladnom význame slovesa chovať roj od 4. dňa zakŕmime každý druhý deň jedným litrom sirupu v pomere 1:1 a urobíme to dva až trikrát, ako nám to poradil včelársky majster a včelomil Quido Sklenar. Dobre mu padne (roju, nie Quidovi) energia naviac a tiež tým trochu ochránime lietavky – každý výlet mimo úľ nesie riziká. Taktiež si od toho môžeme sľubovať, že včely uvoľnené z úlohy znášania sladiny, môžu pracovať na stavbe diela, alebo znášať iný materiál.

Takto ošetrené včelstvo by sa už mohlo nechať na pokoji – už sa o seba postará samo – a to až do potreby nasadenia medníka, čo môže byť pri Béčkovom úli a dobrom počasí (znáška) už aj o týždeň (a za mesiac dokáže vyplniť celučký nadstavok plodom a zásobami a znova sa vyrojiť)! Áno, dynamika (životachtivosť) roja je neuveriteľná! (Ďalšia vec na zamyslenie pri impotentých protirojových opatreniach.) Naše roje (a dokonca aj poroje) bývajú ale obrovské a silné, a tak sa takmer vždy na stavebných rámikoch pustia do stavania trúdoviny. Je preto potrebné pred nasadením medníka urobiť ešte jednu prehliadku plodiska a trúdie rámiky presunúť na jeho okraj (plodiska, nie úľa), kde im bude dobre (trúdí plod vraj potrebuje nižšiu teplotu) a odkiaľ sa budú dať ľahko odobrať, keď bude treba.

Ak by ste chceli na nete nájsť niečo o Quidovi Sklenarovi, v nemčine sa zvykne písať jeho meno Guido Sklenar. Preto v nemčine, lebo bol moravským Rakúšanom. Pozn. aut.

Poroj

Keby mala byť stránka o rojoch a rojení kompletná, mal by som sa ešte zvlášť povenovať porojom, pretože ich prirodzenosť a psychológia je veľmi odlišná od prvorojov. Do dnešného dňa som túto problematiku nepochopil. Tu nachádzam porozumenie pivničiarom a sklípkanom.

K prirodzenosti poroja

Podľa toho, či včelár stihol po vyrojení (vyletení prvoroja) prekontrolovať materské včelstvo a zredukovať počet ešte nevyliahnutých materských buniek na minimum, môže mať poroj jednu alebo viac mladých – nespárených matiek. Viac matiek, ktoré sa snažia byť originálne, je zrejme dôvodom toho, že poroj často mení miesto, na ktorom sa usádza. Po každej zmene miesta po ňom zostáva niekoľko desiatok mŕtvoliek a pri každom novom usadení je viditeľné, že sa zmenšil, hoci množstvo mŕtvoliek na predchádzajúcom stanovišti nezodpovedá zmene jeho veľkosti. Skôr to vyzerá, akoby to niektoré včielky omrzelo a vrátili sa do pôvodného domova, alebo nastalo vo vzduchu jeho delenie. Videl som poroj veľkosti päste, z ktorého práve odpadla matka s jednou včelou, no porojík zostával stále prichytený na halúzke jablone majúc zrejme ešte jednu matku. Do dnešného dňa pre mňa zostáva záhadou, čo tou redukciou vyrojeného včelstva (prakticky až na nulu) Matka Príroda sleduje. Možno sa ani jedna z mladých matiek neosvedčila?

K psychológii poroja

Usadiť poroj býva niekedy úplne obyčajná záležitosť popísaná vyššie, a niekedy to býva ťahanie sa za prsty.

Pri kontrole bezproblémovo usadeného poroja (na tretí deň) som pod stropnou pokrývkou našiel tri smutné mladé matky, ktorým nik nevenoval pozornosť. Včelstvo si jednoznačne už vybralo svoju favoritku. Otázka je, či ten výber prebehol pred alebo až po usadení.

Inokedy sa stáva, že po strasení do rojnice sa po pár chvíľach pri vstupe objavili strážkyne komunikujúce: „Sme doma“, no poroj aj tak do večera, či do rána odletí. Niekedy odletí hneď po strasení. Zatiaľ sa najlepšie osvedčil úľ pre roj (popísaný vyššie), do ktorého sa ale vloží zásobný plást. O kombinovaní medzistienok a súší som už tiež písal vyššie.

Už sa na našej včelnici satalo aj to, že poroj (alebo jedna z jeho matiek) vyprovokoval znovuvyrojenie riadneho – dva dni usadeného roja. Ten sa ale našťastie vrátil znova na svoje miesto bez nášho zásahu. To by mohlo napovedať o tom, že rojové matky nesú nejakú (možno pachovú) vlajku rojenia a nasledovania.

Našich ľudských 5 zmyslov je možno málo na to, aby sme si mohli dovoliť trpieť ambíciou pochopiť včelstvo a jeho biorytmy. Ak by sa našiel niekto, kto by vedel vniesť viac svetla do problematiky, prosím, napíšte nám.

Súvisiace články: Kto je vlastne Včelstvo? | Kto je teda Matka? | Čo je teda úľ? | Osobnosť včelára | Sloveso „chovať“

Medzistienka je tenký plát včelieho vosku s obojstranne predtlačeným šesťuholníkovým vzorom zhodným s prirodzeným včelím plástom. Upevňuje sa drôtikmi do stredovej osi rámika a slúži na to, aby sa včielkam určilo, kde majú svoje dielo stavať.

Page updated

Google Sites

Report abuse