O včelích produktoch

„Omnia sponte fluant absit violentia rebus.“ Všetko prirodzene plynúce bez násilností.1
J. A. Komenský

• Slovenský zväz včelárov
• Dymák – Časopis o včelách a prírode pre všetkých včelárov

Pojem produkt

Pod pojmom produkt sa v klasickom ľudskom ponímaní rozumieme predmet určený na (ľudskú) spotrebu. Asi nemáme žiadny problém nazvať vajce produktom sliepky. Sliepka sa pri produkcii vajíčka nemusí uvádzať do žiadneho špeciálneho stavu bytia. Kuracie rezne ale už nie sú produktom sliepky, ale hydinárskych závodov. K ich produkcii musela byť sliepka vonkajším zásahom vyvedená z prirodzeného stavu bytia.

Podobne – produktom kravy je jej mlieko. Stav, pri ktorom začne krava produkovať mlieko si vie navodiť prirodzene – bez účasti človeka. Hovädzia sviečkovica už nie je produktom kravy, ale produktom bitúnku. Krava je totiž externým zásahom vyvedená z prirodzeného stavu bytia.

Ak by sme tej krave z dôvodu nejakej potreby pravidelne odoberali namiesto mlieka liter krvi tak, aby to prežila v relatívnom zdraví, bol by ten litrík ešte stále produktom kravy? Totiž – k jeho odberu musí byť vonkajším zákrokom vyvedená z prirodzeného stavu bytia (do stavu stresu). Jej telo bude ešte nejakú dobu pracovať v nie bežnom režime, pokým sa objem krvi v riečisku neobnoví. Zjednodušene povedané – kým sa nezahojí.

Toto všetko znamená, že produkt síce je predmet určený na ďalšiu spotrebu, ale jeho produkcia nemá spôsobiť ujmu producentovi!

Propolis, obnôžkový peľ, materská kašička a včelí jed nie sú produktami včelstva. Sú to produkty včelárstva. Vo veľkom sa väčšinou získavajú uvedením2 včelstiev do stavu nepohody (prievan, hlad), alebo ohrozenia (permanentná bezmatečnosť, permanentné dráždenie). Jasné, že naša nominalistická myseľ z toho poľahky vykorčuľuje vymyslením slovného spojenia včelie produkty. Avšak my sme presvedčení, že každá živá bytosť má prirodzené právo3 na život v pokoji. (Pokoj je ten stav vedomia, ktorý sme ako malí zažívali po kojení (spisovne dojčení).)

Nežilo by sa aj včielkam aj nám ľuďom ľahšie a radostnejšie s vedomím, že sme sa ich produktov nemuseli zmocniť – ako od Prírody oddelení, ale že nám – ako v Prírode zúčastneným – boli ponúknuté ako dar?

Sú včely viac užitočné či potrebné?

Za čias môjho detstva, keď sme ešte čítali Dobšinského rozprávky, bolo dobro zastúpené hrdinkou / hrdinom, ktorí svojimi skutkami dávali životu zmysel [dynamika], a zlo bolo zastúpené sebeckosťou v akejkoľvek podobe [statika]. Dnes sa na základe konzumistického ponímania sveta zmenilo aj ponímanie dobra a zla. V súčasnosti sa chápe pod pojmom dobro to, čo je užitočné, čiže príjemne spotrebiteľné [statika], a pod pojmom zlo to, čo náš konzumizmus nepodporuje [dynamika], nedajbože mu bráni.

Aj ku včelám má dnešná konzumná spoločnosť rovnaký prístup. Dôkazom toho je popularita ba až obľúbenosť slávneho (údajne) Einsteinovho výroku: Keď vymrú včely, ľudstvu nezostáva viac, než štyri roky života.

Samotná populárnosť tohto výroku nám ale vypovedá o tom, že keby naša fyzická existencia skrze našu potravu od včiel priamo nezávisela, včely by sme pokojne odsunuli na koľaj nepotrebné, a teda zbytočné!5 Vôbec by nás nezaujímalo ich miesto v prostredí, z ktorého pochádzajú, a z ktorého – koniec koncov – pochádzame aj my (tak ako Nitrančanov nezaujíma, aké miesto majú v ich meste dospelé stromy).

Škoda, že túto bytostnú spolupatričnosť už nevieme jednoducho vnímať... Mrzí ma, že sa nám dôležitosť prítomnosti okolitých bytostí (vrátane včiel) musí „vysvetliť“. Ako inak – metódami propagandy na stupnici utilitárnosti (užitočnosti).

Možno ale majú nakoniec tie „malé chlpaté6 pichajúce pačmagy“ ♥️ šťastie! Okrem toho, že sa vďaka propagande dozvedáme, že by sme tu bez ich opeľovania neboli, vďaka utilitárnej reklame vieme, že na konci pestrej palety včelích snažení je množstvo obľúbených, skvelých až perfektných, kvalitných a fajnových, priaznivých, blahodárnych a zdravých, príjemných a chutných, ušľachtilých a bohumilých, súcich na použitie, skonzumovateľných a spotrebiteľných, čiže užitočných, a teda dobrých „produktov“ a o niektorých z nich si povieme.

1. „Omnia sponte fluant absit violentia rebus.“ Všetko prirodzene plynúce bez násilností. – J. A. Komenský
   Poďme sa pohrať so slovesom byť (esse) v tejto „vete“:
   Nech je všetko prirodzene plynúce bez násilností.
   Všetko je prirodzene plynúce – bez násilností.
   Všetko prirodzené je plynúce bez násilností.
   Všetko prirodzene plynúce je bez násilností.
   Všetko prirodzene plynúce bez je násilnostou!
   Všetko prirodzene plynúce bez násilností jest. (Konštatovanie podstaty Vesmíru = duch)
   Všetko, prirodzene plynúce bez násilností, je (existuje = hmota).
2. Ak to s tým uvádzaním bytostí do určitých stavov bytia ešte stále nie je pochopiteľné, tak mám ešte jeden ultimátny príklad: Ak chcete využívať ťažnú silu býka, musíte ho najskôr uviesť do stavu vôl, čiže ho vykastrovať! Ani od včelstva by sme nikdy nedostali vymenované produkty v požadovaných množstvách, kým by sme ich neuviedli do určitého stavu bytia, ktorý ale pre včielky nie je nijako príjemný!
3. Skutočné právo je taká činnosť, ktorá neiniciuje akúkoľvek ujmu inej vnímajúcej bytosti. Pochopenie a následné uplatňovanie takéhoto práva vo svojom živote sa nazýva morálka. Opak takéhoto práva, čiže začatie škodlivého správania sa voči inej vnímajúcej bytosti, je násilie. (Podľa tejto definície sú aj mnohé zákony protiprávne, takže študenti práva by sa správne mali nazývať študenti zákonov.)
4. kakané – malomeštiacko infantilný dadaizmus vo význame: zlý, fuj!, nedotýkať sa!
5. Ak by sme k tomu ešte prirátali ich žihadlovú výzbroj, bola by tá koľaj ešte viac hrdzavá: boli by rovno zlé a nežiadúce.
6. Ak by ste náhodou nevedeli rozoznať včelu od osy, tak si z pamäti vymažte výzor Včielky Maje. Včeličky sú totiž chlpaté a sú bronzovej farby. Mladá úľová včelička je sivastá a má chĺpky dokonca aj na očkách. Stará včielka, ktorá má chĺpky už zodraté nie je žltá ani trochu. Je veľmi tmavá – takmer čierna. (Čmeliaky sú tiež chlpaté. Profesionálnym opeľovačom je to dané Prírodou.)