O vosku

Úžasný materiál

Azda nikomu netreba vysvetľovať, odkiaľ pochádza včelí vosk ako produkt. Je to materiál, z ktorého je vystavaná kostra včelstva – plásty. Má aj podobné vlastnosti, aké majú kosti jednotelových živočíchov – pevnosť a pružnosť. Dôkazom materiálovej a staviteľskej úžasnosti včelieho plástu je fakt, že bežný včelí plást obsahujúci 4 kg medu je vystavaný z materiálu o hmotnosti len 100 gramov! K tomu si treba ešte predstaviť a pripočítať jeho mechanické namáhanie odstredivou silou pri vytáčaní tých 4 kg medu v medomete! Tensegrita šesťbokých buniek s materiálom akým je vosk, je neuveriteľná! Najťažší včelí plást sa údajne našiel v Číne a mal vraj priemer 1,5 m a celkovú hmotnosť 78 kg.

Ako k nám vosk prichádza

Z chemického hľadiska je včelí vosk zložitá zmes látok. Tvoria ho najmä estery vyšších mastných kyselín s párnym počtom uhlíkov. Z pohľadu včelára je to produkt metabolizmu vlastného tela včely. Schopnosť produkovať voskové šupinky majú mladé včielky medzi 12. až 18. dňom života, ale aj staršie včely dokážu voskové žľazy aktivizovať. Na vyprodukovanie 1 kg vosku je potrebných neuveriteľných 1,2 až 1,8 milióna voskových šupiniek. Podmienkou pre tvorbu nového diela – vôľu včelstva stavať – je prínos nektáru, peľu, úľová teplota okolo 35 °C a harmónia vo včelstve. Včelstvá bez matky a včelstvá pripravujúce sa na rojenie nové dielo nestavajú.

Podľa pôvodu možno včelí vosk rozdeliť na panenský a na vosk získaný zo včelieho diela, ktoré už včely využili na plodovanie. Málokto vie, že prirodzená – výrobná farba včelieho vosku je biela. Žltú farbu získava až počas jeho používania včielkami.

Každé remeslo má svoje komplikácie

Dielo, ktoré už bolo včielkami použité na plodovanie obsahuje zvyšky po vývoji včiel pred vyliahnutím, tzv. košieľky, ale aj rezíduá liečiv (chemické insekticídy) používaných na boj s klieštikom včelím. Tie sa pri nedbalej včelotechnike následne prenášajú aj do medu. Proti možnému prechovávaniu pôvodcov včelích chorôb je nutné včelí vosk určený na výrobu medzistienok1 dezinfikovať v osobitných zariadeniach ohrevom: pri teplote cca 107 °C 60 minút alebo pri teplote 150 °C počas až 10 minút. (Uvedené hodnoty sa týkajú bezpečnej likvidácie spór moru včelieho plodu). Z rovnakých dôvodov sa dnes stáva populárnym tzv. vnútorný kolobeh vosku, kedy sa do včelstiev vracia ich vlastný materiál (v podobe medzistienok), ktorého históriu včelár pozná a môže mu teda dôverovať.

Panenský vosk pochádza zo včelieho diela, v ktorom neboli vyliahnuté včely, ako aj z viečok medných zásob získaných pri vytáčaní medu. Má svetložltú farbu a príjemnú vôňu. Obe tieto vlastnosti lákajú výrobcov sviečok. Pretože panenský vosk je bez rezíduí liečiv, svojou kvalitou by mal byť prioritne predurčený na návrat do úľa, napr. domácou výrobou medzistienok.

Slnečné tavidlo

Včelí vosk je jedným z mála materiálov v prírode, ktoré možno recyklovať bez veľkých nákladov. Použitý vosk jednoducho roztopíme, nalejeme do formy požadovaného tvaru a použijeme.

Základným, no zároveň výborným nástrojom na získavanie včelieho vosku z vyradených plástov je slnečné tavidlo. Údajne v slnečnom tavidle prichádzame až o 30 % hmoty oproti parným lisom, čo môžem potvrdiť. Z tmavej súše sa dá vytaviť o poznanie menej vosku, než z panenskej súše rovnakých rozmerov.

Zároveň si ale myslím, že vosk zo slnečného tavidla je čistejší. Ako mechanicky a chemicky (nevosková hmota sa nevyvára / nelúhuje do vosku), tak mikrobiologicky (dezinfekcia UV svetlom) a aj spirituálne.

Najjednoduchšie tavidlo je prakticky:

1. Drevená škatuľa (bez štrbín) o minimálnych vnútorných rozmeroch rámikovej miery (v našom prípade B: 465 x 275 mm) a výške povedzme 10 cm. 

2. Kto chce, môže tomu dať ešte nášup a debničku vystlať alobalom.

3. Dnu vojde bez problémov klasický smaltovaný čierny hlbší plech na pečenie (= pekáč) ukradnutý z babičkinej letnej kuchyne. 

4. Debnička sa prekryje tablou skla. 

5. Celé sa to oprie o kameň, tehlu, či pneumatiku, aby vznikla naklonená rovina (čím roztavený vosk môže stekať) a aby sa to dalo natáčať za slniečkom putujúcim po oblohe. 

Aby sa sklo z debničky nezošmyklo, je dobré pritĺcť na najnižšiu bočnú stenu dáke zarážky, či obrtlíky. Ak včelár nepoužíva na uchytenie medzistienky nerezový drôt, ale len pocínovaný, nemusí dnu vkladať celý rámik. Stačí tupým nožom vyrezať samotný plást aj s drôtom.

Večer – kým ešte svieti slniečko – si stačí navliecť kožené rukavice a (ešte tekutý) vosk z kúta pekáča zliať do nádoby, z ktorej sa bude dať po stuhnutí vyklopiť. Nám sa vynikajúco osvedčila silikónová forma na muffiny.

Voskový povlak z nádob sa najľahšie odstráni za tepla – zotretím pomocou pijavého papiera. Zostávajúce šmuhy neskôr odstráni benzínové čistidlo.

Použitie včelieho vosku 

Hádam každému po prečítaní tohto nadpisu napadne sviečka. Včelí vosk má ale mnohostranné nielen priemyselné ale aj liečebné využitie. Včelár si z vosku môže sám, pre vlastnú potrebu, pripraviť napr. politúru na drevo, ochrannú masť na ruky či štepársky vosk. Podrobných receptov ako ich pripraviť nájdete na internete veľa.

Sviečky

Voskové sviece patria po stáročia k neodmysliteľným rekvizitám náboženských obradov. Preto sa výrobe sviečok v minulosti venovali najmä mnísi a mníšky, až v neskorom stredoveku vznikli popri cechoch včelárov remeselné dielne výrobcov sviečok aj za hradbami kláštorov.

Dnes sa voskové sviece vyrábajú hlavne odlievaním do (silikónových) foriem, alebo zakrúcaním knôtu do medzistienky. Kto preferuje zásadu – v jednoduchosti je krása – môže sa pokúsiť o domácu výrobu starovekých sviec, aké dodnes nájdete ako turisti napr. v gréckych či ruských chrámoch. Takéto sviečky sa vyrábali naberaním vosku na knôt dvoma spôsobmi: ponáraním alebo oblievaním.

Okrem včelieho vosku a bavlneného knôtu (ponúkajú ho predajcovia včelárskych i umeleckých potrieb) potrebujeme elektrický varič s reguláciou výkonu, vysokú úzku nádobu (pri použití metódy namáčania), naberačku so zobáčikom (pri použití metóde oblievania) a nepriľnavú podložku na valcovanie a odkladanie hotových výrobkov.

Knôt so závažím ponoríme do vosku, vyberieme ho a vo zvislej polohe necháme vosk stuhnúť. Postup opakujeme podľa tvorivého zámeru a potreby, primerane hrúbke knôtu. Metóda oblievania, je veľmi podobná, s tým rozdielom, že knôt so závažím oblievame pomocou naberačky so zobáčikom a vosk necháme stiecť buď späť do nádoby s tekutým voskom, alebo do inej. Treba dbať na to, aby sa nám svieca alebo knôt nerozhúpal a napofrkali sme všetko navôkol. Včelí vosk sa pomerne zle odstraňuje z predmetov na ktoré nebol zamýšľaný. Aby boli sviece rovnomerne hrubé, treba ich – ešte vlažné – na podložke ručne vyvaľkať. Na hotovej svieci rezom upravíme dolný koniec a pristrihnutý knôt ponoríme do vosku.

Príliš silný knôt spôsobí, že sa vosk z horiacej sviečky roztopí a roztečie skôr, než zhorí. Plameň tenkého knôtu zasa neroztopí vosk sviece veľkého priemeru.

Výrobky zo včelieho vosku časom prirodzene získajú matný vzhľad, objaví sa na nich tzv. voskový kvet. Lesk opäť nadobudnú po krátkom ofúknutí horúcim vzduchom zo sušiča vlasov.

Ďalšie užitočné použitie

Ďalšie informácie o včeľom vosku a jeho použití ako je zjemňovanie a ochrana pokožky, ošetrovanie kože a dreva, včelobal atď. sa dočítate napríklad na aromaEXPLORERi.

Použite vosku v apiterapii

O tom na aké ľudské neduhy a akým spôsobom sa dá včelí vosk použiť sa dočítate v sekcii Apiterapia v článku Vosková terapia