Len málokto vie, že hlavným produktom včiel nie je med, ani ďalšie včelie produkty, ale opeľovanie rastlín. Oficiálne štatistiky uvádzajú, že zo skutočného prínosu včiel získa včelár maximálne 10 %. Včely významne prispievajú k zachovaniu kultúrnych a divokých rastlín, k tvorbe a udržiavaniu životného prostredia, ich ekologický význam je značný. Včely patria medzi najvýznamnejších opeľovačov na svete. Bez včiel by svet trpel nedostatkom potravín, niektoré plodiny by sa z trhov celkom vytratili. Vedci z OSN, zaoberajúci sa výživou ľudí, vypočítali, že zo 100 najvýznamnejších rastlín až 70 je priamo závislých na opeľovaní včelami.
Na Slovensku žije asi 23 000 druhov hmyzu (650 druhov včiel a čmeliakov) a rastie približne 3 500 vyšších rastlín, z ktorých je až 90 % hmyzoopelivých (ich rozmnožovanie je závislé od hmyzu). Len 7 % z nich by bolo opelených nebyť včely medonosnej.
Oproti mnohým iným opeľovačom disponuje totiž včela medonosná týmito atribútmi:
Je mnohotelovým organizmom. Samotárske včely, ale aj čmeliaci a osy prečkávajú zimu hibernáciou jedinca, ktorý sa na jar prebudí a začne pracovať buď na budovaní svojej kolónie, alebo na plodení samostatných jedincov novej generácie svojho druhu. Takýto jednotlivci buď kvitnutie prespia, alebo početne nezvládajú opeliť to množstvo skorých jarných kvetov. Včelstvá včiel medonosných prečkávajú zimu ako bytostný celok. Len čo sa v skorú jar príroda zohreje na teplotu vhodnú na kvitnutie stromov (okolo 10 °C), sú včielky pripravené navštevovať ich v primeranom počte.
Druhou výhodou mnohotelového organizmu je, že jeho jedinci zdieľajú jedno vedomie a spoločnú pamäť. Táto vlastnosť je nepostrádateľná pri opeľovaní súčasných poľnohospodárskych monokultúr, kedy sa na obrovské rozkvitnuté plochy vrhnú lietavky z takmer celého včelstva, čo je pre samotárske opeľovače úloha nezvládnuteľná.
Medonosné včeličky sú kvetosnubné. To znamená, že jednotlivá včielka v jednom dni navštevuje jeden druh kvetov. Tým na seba naberá a aj roznáša jeden druh peľu na kvety zhodného druhu. Netreba nám zrejme žiadnych logických kotrmelcov k uvedomeniu, že je to najefektívnejší spôsob opeľovania v celom známom Vesmíre.
Hnutie Greenpeace odhaduje ročný prínos opelenia po celom svete na sumu okolo 265 miliárd dolárov. Potreba opeľovania rastlín včelami je dobre známa od 18. storočia. Dnes sa touto problematikou zaoberajú špecialisti z niekoľkých vedných odborov – botaniky, záhradníctva, entomológie i ekológie. Je všeobecne známe, že prirodzene opelené rastliny poskytujú väčšie množstvo väčších a zdravých plodov, čo zvyšuje tržby ich pestovateľom. Preto, keď budete v ruke držať jablká, jahody, uhorky, tekvice, melóny, ale aj čučoriedky a mnoho ďalších plodín, spomeňte si na celospoločenský význam včelárstva, na zásluhy malej, pracovitej včielky.
Preložené z američtiny (USA): Ak by sme z Big Macu vybrali všetky inkredencie, ktorých produkcia priamo, alebo nepriamo súvisí s opeľovaním včelami, zostala by nám iba žemľa, pretože obilie je vetrosprašné. Ešte aj tá hovädzina potrebuje včely!