Metóda demareé principiálne

Ďalšie princípy

To, že lietavky neukladajú sladinu do plástov samé, ale ju pri vchode do úľa odovzdávajú na spracovanie mladuškám, je jedným z princípov fungovania včelstva. (Poznaním tohto princípu argument mnohých očkomilov, že: „Lietavkám, ktoré práve nalietali kilometre po chotári, uľahčujú otvorené očká prácu tým, že nemusia prejsť finálny jeden meter pešo do medníka“, trochu pokrivkáva. Skutočne nemusia – mladušky to spravia za ne! 😁)

Aj keď „potiť vosk“ – vylučovať ho cez voskové žľazy – sa podľa potreby včelstva dokážu prinútiť včeličky hocijakého veku, najprirodzenejšie je to pre mladušky vo veku od 12. do 18. dňa života. Vosk je magická zmes tukov, takže na jeho produkciu sa potrebujú úľové včely (= hlavne mladušky) stravovať peľom, ktorý prinášajú lietavky.

Okrem potenia vosku je na stavbu včelieho diela ešte potrebné teplo, ktoré taktiež vytvárajú (alebo aj odoberajú) úľové včely (= hlavne mladušky). Tepelná regulácia je tiež potrebná aj pri výchove plodu (o chladných májových nociach ani nehovoriac).

To sú ďalšie princípy, o ktorých by sa nepovedalo, že hrajú veľkú rolu v technike demareé.

Zhrňme si teda princípy:

Metóda demáreé je kombinácia

1. odloženca3 v rámci jedného včelstva

2. s preletákom v rámci jedného včelstva (úľa).

3. Lietavky odovzdávajú sladinu mladuškám pri vchode (na ktorýkoľvek sú zvyknuté).

4. Lietavky prinášajú peľ potrebný na kŕmenie matky a plodu a stavanie diela.

5. Vosk potia mladušky vo veku 12 – 18 dní kŕmiace sa peľom.

6. Na stavbu diela a výchovu plodu treba teplo vytvárané mladuškami.

7. Teplo stúpa nahor a demareé je teda riadny komín (aj bez otvorených očiek).

Kam vedie hluchonemá technika

Ak by spomínaný pán včelársky majster poznal metódu demareé principiálne – nie len technicky, nenechal by na nadstavkoch otvorené očká, čím prakticky zlikvidoval princíp preletáka: Aj staré lietavky – už na očká medníkov zvyknuté, aj mladé lietavky – preložené už za mlada nad medník/y, lietali cez očká priamo do medníkov, kde na ne čakali mladušky, miesto toho, aby sa všetky včielky stretávali riadne dole – v plodisku.

V „plodisku“ vyplnenom studenými medzistienkami tak nemohli prirodzene prebiehať procesy, ktoré majú v zdravom včelstve na starosti úľové včely. Tie boli totiž už v štádiu plodu vyložené nad medníky a vďaka otvoreným očkám nespoznali letáč úľového dna, ani plodisko, kde na ne čakala kopa práce.4

Takže ten, kto „neuhral demareé“ nebola matka, ale pán „včelársky majster“.

Tento článok vnikol primárne ako príklad toho, aký je rozdiel medzi user friendly prístupom (technikou v bodoch) a poznaním princípov – ako úvodnej témy k sekcii Rýchlokurz geniality.

Skryté problémy

Influenceri prezentujú demareé ako zázrak so samými výhodami: úplne potlačenie rojovej nálady a vysoký medný výnos prakticky bez ďalších starostí. Ibaže, ako každá technika, aj demareé má svoje osobité záludnosti. Najväčšou záludnosťou tejto metódy tkvie v nasledujúcom:

1. • priveľký počet / priveľmi vysoké medníky

   • priveľký počet trúdov (trúdieho plodu) z bývalého plodiska preložených nad MM

   • nečakane chudobná znáška

   • rýchle a nečakané ukončenie znášky (kvôli počasiu)

Každý z týchto bodov osve, alebo ich kombinácie, môžu spôsobiť neprirodzene veľkú medzeru medzi mednými zásobami ukladanými zhora a plodiskom dole, následné „zmiznutie“ zásobných medových vencov v plodisku (simulácia hladu), zakladenie vyprázdnených buniek matkou čiže zaplodovanie komplet celého plodiska, vystavanie jednej materskej bunky ako pri tichej výmene a následné vyvolanie tzv. hladného roja.

Kto má rád čísla: Silné včelstvo počas hlavnej sezóny spotrebuje na svoju výživu okolo 1 kg medu denne. Pri metóde demareé môže byť početnosť včelastva aj dvojnásobná. V závislosti od energetického výdaja – hlavne plodovania (termoregulácia, vetranie) – sa môže jeho denná spotreba vyšplhať aj na viac ako 2 kg medu denne. To znamená, že za 1 upršaný týždeň môže demareé spotrebovať 15 – 20 kg z toho, čo prinieslo. Otázkou je, koľko toho už stihli priniesť a či bude znáška po daždi pokračovať, alebo či plodina odkvitne.

Rojové demareé

Ak sa ti včely predsa len proti tvojej vôli vyrojili, ďalšie včelstvo nepotrebuješ a určite sa jedná o prvoroj5, môžeš kľudne urobiť rojovú verziu demareé. Ak si pochopil jeho princíp, nasledujúci text ti už veľa neprezradí.

Roj sa jednoducho usadí na medzistienky / stavebné rámiky do normálneho nadstavku pre plodisko. Z vyrojeného materského včelstva sa odloží celý plodiskový nadstavok bokom, ale úľové dno zostane na pôvodnom mieste. Naň sa postaví nadstavok s usadeným rojom. (Ak sa v pôvodnom včelstve chovali trúdy, trúdie rámiky sa prevesia k usadenému roju.) Ten sa samozrejme prikryje materskou mriežkou, potom prídu medník/y a celkom navrch pôvodné plodisko materského včelstva, pod ktoré je dobré dať ďalšiu MM.

Jedna osobitosť rojového demareé je vo vylamovaní materských buniek. Ideálne by bolo, keby sa dali vylámať všetky MB jedným vrzom. Lenže po vylámaní rojových, natiahnu mladušky núdzové MB. Čakať niekoľko dní, kým larvičky a vajíčka zostárnu vedie k rizikám, že sa to kvôli počasiu nestihne a matky sa vyliahnu, alebo že sa budú MB vylamovať s už živými matkami, čo nie je veľmi dobrý včelársky zážitok. Takže odporúčam urobiť túto procedúru dvakrát. Prvýkrát hneď a druhýkrát o 5 – 6 dní, čo sa zrejme nezaobíde bez novej včelárskej pomôcky – skladacích schodíkov. (I tak ich bude treba pri medobraní, ak sa z bývalého plodiska stal medník.)

Druhá osobitosť je v neuveriteľnej dynamike roja, ktorá je spomenutá v článku o rojení. Usadený roj dokáže vystavať kompletný desaťrámikový vysoký nadstavok už za týždeň a za mesiac ho dokáže naplniť plodom a zásobami a znovu sa vyrojiť. Z toho dôvodu je po 3 – 4 týždňoch nutná druhá prehliadka a ak rojová nálada pretrváva, demareé zopakovať. Práve v tej dobe by mal byť všetok plod z prvého čiže rojového demareé vyliahnutý.

Výhody rojového demareé:

• Obrovské množstvo včiel do znášky (len aby bolo čo znášať – dokrmovať demareé by bola najvyššia včelárska trápnosť).

• Obmena diela: až 20 novučičkých súší (v prípade opakovaného demareé).

Nevýhody rojového demareé:

• Nutná niekoľkonásobná prehliadka včelstva. (Demareé i tak nie je automat na med – medníky treba kontrolovať a vytáčať a nadbytočné odoberať, takže kontroly medníkov a plodísk sa dajú zlúčiť.)

• Ako vždy pri usádzaní roja – je tu malé riziko možného poškodenia matky. Práve tej kladúcej, kvôli ktorej sa technika vykonáva. Vylámať práve v takom prípade niekoľko desiatok nádherných MB by bolo na facku!

1. Mnohí influenceri predvádzajúci techniku demareé odporúčajú v pôvodnom – riadnom plodisku ponechať len jeden pôvodný plást s matkou, plodom a samozrejme zásobami (čiže ten, na ktorom bola matka nájdená). No treba si tu znovu uvedomiť rozdiel medzi technickou teóriou a principiálnou praxou. Asi nie je jedno, čo tento plást obsahuje: Aké a koľko zásob, aký a koľko plodu. Či je väčšina plodu už pred vyliahnutím, o pár dní obsadí 3 rámiky a začne na nich pracovať, alebo je väčšina plodu ešte otvorená a sama potrebuje kŕmenie, opateru, zamestnáva úľové včely a potrebuje peľové zásoby na svoju výživu. Nechávať matku len na jednom pláste je podľa môjho pocitu prasárna. Asi si dokážeme predstaviť rozdiel v termoregulácii medzi dvomi plástmi a medzi plástom a medzistenou! Na druhej strane – čím viac plodových plástov sa ponechá v pôvodnom plodisku, tým kratšiu dobu bude technika plniť úlohu protirojového opatrenia. (Nemusí to byť ale naveky – stačí do letného slnovratu)
   Moja rada: Rob demareé tak, akoby si vytváral dva samostatné odložence – každý z nich schopný prežiť. K tomu dolnému s matkou však môžeš pripočítať lietavky pôvodného včelstva ku ktorým sa neskôr pripoja aj mladušky zo vzdialeného plodiska hľadajúce WC – čiže východ k preleteniu sa, pri ktorom objavia aj svoju matku (ak neurobíš chybu a nenecháš otvorené očká).
2. Preto tá druhá MM – ak by sa im tú náhradnú matku predsa len podarilo vychovať.
3. S odložencom vyloženým nad medníky sa samozrejme dajú robiť rovnaké včelotechnické kúzla ako s akýmkoľvek iným odložencom (štartér, finišér...)
4. Navyše odhadujem, že technika zbabraná otvorenými očkami má negatívny dopad aj na prínos sladiny: Komu asi tak odovzdávali lietavky sladinu na hlavnom letáči, keď takmer všetky mladušky boli vyložené nad medníky? Mladušky, ktoré počas výkonu techniky demareé pracovali v medníkoch, uprednostnili nakoniec ktorý pach? Feromón matky zdola, či pach otvoreného plodu zhora? Navyše – prievan z otvorených očiek musel miešať karty aj tu.
5. S porojom sa demareé robiť nedá kvôli viacerým matkám a je to aj zbytočné. Tlmiť rojovú náladu pri panenskej matke nie je potrebné, a ani sa tým nezvýši počet včiel, keďže nie je nič zakladené. Poroj, ktorý nie je potrebný ako nové včelstvo, sa po prehliadke domovského včelstva (vylámaním MB) môže nechať nacupitať cez nábeh (= širšia doska opretá o letáč) do domovského úľa – mladé matky si to musia vybaviť medzi sebou. Alebo sa rovnakým spôsobom môže posilniť nejaké neduživé včelstvíčko.