Zmetenec pár slovami

Zmetenec je včelotechnický úkon považovaný za jednu z techník rozmnožovania včelstiev. Je tvorený mladými včeličkami pozmetanými z (najlepšie medníkových) plástov jedného, či viacerých úľov, ktorým je následne pridaná cudzia matka. Aby sa včielky nerozlietali a nerozliezali, zvyknú sa postriekať vodou1, samozrejme pred pridaním matky. Takéto navzájom si cudzie včielky sú prinútené spolu vytvoriť včelstvíčko – akýsi umelý rojíček. Zdrobneniny sú tu na mieste. Nie je možné pozmetať z domovského včelstva nadmerný počet mladušiek. K väčšiemu počtu mladušiek by sme museli pribaliť aj plod, ktorý majú v opatere, a to by sme už vytvárali odloženec.

Včelotechnika zmetenca v praxi prebieha v opačnom poradí: Včelár venujúci sa chovu matiek najprv odchová (nechá odchovať) niekoľko (desiatok) mladých matiek a následne pre každú z nich musí zabezpečiť družinu – no a tou je zmetenec. Prirodzene by totiž stav matka bez rodiny nikdy nenastal.

Trochu viac, než pár slov:

Zámerom takejto zmetenej družiny je prakticky iba úspešné spárenie mladej matky určenej na „ďalšie použitie“. Preto stačí, ak  má zmetenec veľkosť objemu kuchynskej naberačky.

Minirojíček zmetenca sa môže usádzať (tak ako riadny roj) viacerými spôsobmi, Napríklad:

• do oplodniačika, čo je prakticky škatuľa od topánok s letáčom a kŕmidlom, kde si rojíček vystavia buď divočinu alebo dielo na minirámikoch. Spárená matka doň nakladie vajíčka a chovateľ matiek tak vie kladenie, čiže plodnosť matky skontrolovať.

• do plemenáča, čo je miniúlik (sústava miniúlikov) na niekoľko (3 – 8) rámikov riadnej rámikovej miery. Ak sa jedná o sústavu miniúlikov so spoločnou stenou, dajú sa takéto záložné matky aj prezimovať.

1. Náhodne zmetené staršie včely – lietavky – len čo sa spamätajú zo šoku, sa pokúsia vrátiť do pôvodného včelstva, aj keď je otázne, čím sa po kúpeľnej procedúre preukážu strážkyniam vo vlastnom úle.